Väčšina Slovákov sa chystá na dovolenku: V priemere za ňu zaplatíme 1 665 eur

Letnú dovolenku si tento rok plánuje viac ako polovica Slovákov – presne 58 %, čo je rovnaké číslo ako vlani. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti PARTNERS, ktorý realizovala agentúra Focus. Najpopulárnejší zostáva oddych pri vode a cestovanie do zahraničia, no pri výbere destinácie zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu výška rodinného rozpočtu.

Priemerné náklady na letnú dovolenku sa odhadujú na 1 665 eur. Finanční odborníci pritom upozorňujú, že pri plánovaní nestačí sledovať len cenu ubytovania – do celkového účtu treba zarátať aj dopravu, stravu, miestne poplatky a ďalšie výdavky priamo na mieste.

Voda a zahraničie zostávajú favoritmi

Oddych pri vode je naďalej najžiadanejším typom dovolenky. More, jazero, vodná nádrž alebo iné vodné plochy lákajú viac ako polovicu tých, ktorí sa na dovolenku chystajú (54 %). Mnohí však nehľadajú len pasívny odpočinok – takmer štvrtina plánuje poznávaciu dovolenku alebo zájazd (23 %) a pätina sa vydá na turistiku do hôr (20 %).

Silnú pozíciu si udržiavajú aj zahraničné destinácie. Mimo Slovenska strávi hlavnú letnú dovolenku takmer šesť z desiatich dovolenkárov (60 %). Doma zostane dovolenkovať viac ako tretina opýtaných (37 %), zvyšné 3 % sa ešte nerozhodli.

„Pri rozhodovaní medzi dovolenkou na Slovensku a v zahraničí sa oplatí pozerať na celkové náklady, nielen na cenu ubytovania alebo zájazdu. Rozpočet môže výrazne navýšiť doprava, strava, parkovanie, miestne dane, vstupy, ležadlá, transfery či bežné výdavky počas pobytu. Lacnejšia ponuka preto nemusí byť vždy lacnejšia aj v konečnom účte,“ upozorňuje Jana Trogová, odborníčka na osobné financie zo spoločnosti PARTNERS.

Dovolenka patrí k najväčším výdavkom roka

Pre značnú časť domácností predstavuje letná dovolenka jeden z najväčších plánovaných výdavkov v roku. Práve to je dôvod, prečo ju niektorí tento rok vynechajú – dovolenkovať neplánujú viac ako dve pätiny opýtaných (42 %). Ako hlavný dôvod uvádza financie viac ako polovica z tých, ktorí na dovolenku nepôjdu (56 %).

„Dovolenka je výdavok, s ktorým sa dá počítať vopred. Ak domácnosť nechce pred letom hľadať peniaze na oddych naraz alebo siahať na rezervy, mala by si na ňu odkladať priebežne. Ideálne je mať samostatný dovolenkový fond,“ hovorí odborníčka.

zdroj: Unsplash.com/Markus Spiske/Vicko Mozara

Priemerný dovolenkový rozpočet dosahuje 1 700 eur

Na pokrytie základných nákladov – dopravy, ubytovania a prípadnej stravy v rámci pobytu – počítajú dovolenkári priemerne s 1 121 eurami. Oproti minuloročným 1 093 eurám ide o mierny nárast. K tomu je potrebné pripočítať aj výdavky priamo na mieste: výlety, vstupy na atrakcie, občerstvenie, suveníry a drobné nákupy, ktoré si vyžadujú ďalších 544 eur v priemere (vlani len 533 eur). Celkový dovolenkový rozpočet sa tak môže vyšplhať na 1 665 eur.

Pre domácnosti to znamená, že nestačí myslieť len na to, koľko zaplatia pred odchodom – rovnako dôležité je odhadnúť, koľko ich bude stáť pobyt samotný.

„Pri dovolenkách ľudia často podcenia práve menšie výdavky. Káva na pumpe, zmrzlina, parkovanie, miestna doprava alebo výlet loďou nepôsobia ako veľké položky, no pri rodinnej dovolenke sa rýchlo sčítajú. Pomáha rozdeliť si rozpočet na cenu pobytu a dopravy a na denné výdavky počas dovolenky,“ radí Jana Trogová.

Úspory sú najčastejším zdrojom financovania 

Pozitívnou správou je, že takmer polovica dovolenkárov (49 %) financuje dovolenku z peňazí, ktoré si na tento účel vopred odložila. Z pohľadu rodinného rozpočtu ide o najzdravší prístup – dovolenka tak nezasiahne do bežných mesačných výdavkov ani do prostriedkov vyčlenených na neočakávané situácie.

Nie každý má však dovolenkový fond pripravený. Takmer tretina dovolenkárov (30 %) plánuje siahnuť na bežný mesačný príjem a podobne veľká skupina (29 %) chce využiť finančnú rezervu. Práve pri tomto riešení by mali byť domácnosti obozretné. Finančná rezerva má slúžiť na výpadok príjmu, opravu auta, pokazený spotrebič, zdravotné výdavky či iné nepredvídané situácie – nie na dovolenku.

„Finančná rezerva nie je dovolenkový účet. Ak ju domácnosť použije na oddych, po návrate môže zostať menej pripravená na nečakané výdavky. Ak je rozpočet napätý, je lepšie zvoliť si kratší pobyt, lacnejšiu destináciu alebo menej platených aktivít,“ vysvetľuje.

Nový rebríček odhalil najlacnejšie mestá Európy. Medzi elitou skončil aj slovenský favorit

Pri výbere dovolenky rozhoduje aj bezpečnosť

Aktuálna situácia vo svete ovplyvňuje dovolenkové rozhodovanie takmer dvoch tretín cestujúcich (64 %). Väčšina z nich preto uprednostňuje destinácie, ktoré považuje za bezpečné (53 %), alebo sa niektorým krajinám a oblastiam vedome vyhýba (42 %).

Prejavuje sa aj tendencia voliť bližšie destinácie – takmer tretina cestujúcich (31 %) zvažuje susedné krajiny a viac ako štvrtina (28 %) sa prikláňa k dovolenke priamo na Slovensku. Popri cene tak pri výbere čoraz viac rozhoduje vzdialenosť, pocit bezpečia a istoty.

Aj starostlivo vybraná dovolenka môže vyjsť drahšie, ako domácnosť pôvodne plánovala. Do finálnej sumy sa môžu pridať miestne dane, poplatky za klimatizáciu, upratovanie, parkovanie, ležadlá, transfery, výbery z bankomatu, nevýhodný kurz alebo predražené služby v turistických zónach.

Pri cestách mimo eurozóny sa oplatí venovať pozornosť aj platbám kartou – pri platbe terminálom alebo výbere z bankomatu je spravidla výhodnejšie zvoliť platbu v miestnej mene namiesto okamžitého prepočtu na eurá.

„Aj malá nepozornosť môže dovolenkový rozpočet zbytočne predražiť. Domácnosti by si mali vopred overiť, čo je zahrnuté v cene, aké poplatky môžu pribudnúť a koľko budú reálne potrebovať na výdavky priamo na mieste,“ uzatvára odborníčka. 

Čítaj viac z kategórie: Cestovanie