Vagovič po 8 rokoch bez Jána a Martiny: Keď som editoval jeho posledný text, mal som zimomriavky

Niekomu by sa to mohlo zdať ako včera, ale v skutočnosti už ubehli celé roky. Osem rokov po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa témy spravodlivosti, korupcie a politických čistiek vracajú s intenzitou, ktorú mnohí nečakali.

V sobotu 21. februára to bude už 8. výročie bez Jána a Martiny. V najnovšej epizóde relácie Startitup Dírerov filter sa preto náš moderátor Richard Dírer rozprával s mužom, ktorý túto cestu prešiel od úplného začiatku. Investigatívny novinár Marek Vagovič v rozhovore ponúka osobný pohľad na momenty, ktoré zmenili jeho život. Rozhovor ale ponúka aj tvrdú analýzu súčasnej reality, v ktorej sa „naši ľudia“ opäť cítia nedotknuteľní.

Editoval jeho posledný text

Spomienky na 21. február 2018 nie sú pre Mareka Vagoviča len históriou, je to živá spomienka, ktorú si pamätá do úplných detailov. V rozhovore opisuje rannú správu od šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho, hrobové ticho v redakcii a okamžitý inštinkt chrániť rodinu. Najsilnejší moment však prichádza pri opise noci, keď musel ako šéf investigatívy dokončiť posledný Jánov článok o talianskej mafii.

„Ja som v ten večer po tom hektickom dni… o ôsmej sadol a začal som ten článok editovať. Už počas editovania som mal zimomriavky, lebo ja som ho dovtedy v celej podobe nevidel. O druhej v noci si pamätám, že som to dokončil. Otvoril som si fľašu vína a rozplakal som sa. Asi pol hodinu som plakal a potom som pozeral na žalúzie a predstavoval si, že sa niekto zlaňuje dole a že nás chce všetkých vystrieľať.“

Keď obžalovaní určujú tempo v sieni

Debata sa prirodzene presunula k nekonečnej kauze vraždy, kde súdne procesy pripomínajú skôr procesné manévre než cestu k spravodlivosti. Vagovič, ktorý bol priamo na poslednom pojednávaní, opisuje atmosféru, z ktorej odchádzali nielen novinári, ale aj rodičia zavraždených znechutení. Kritizuje najmä nerovnováhu síl v súdnej sieni, kde podľa neho advokát Marek Para diktuje priebeh, zatiaľ čo zástupcovia poškodených sú často umlčiavaní.

Vagovič tiež otvorene pomenúva, prečo Marian Kočner podľa neho stále nie je právoplatne odsúdený ako objednávateľ. Vidí za tým zlyhanie interpretácie dôkazov, predovšetkým komunikácie v aplikácii Threema.

„Ak sú vážne pochybnosti, tak sa koná v prospech obžalovaných. To sa mi nemusí páčiť, ale takto máme nastavený právny systém. Ak sa to stane a bude to férové a naozaj mu to nepreukážu legitímnymi prostriedkami, budem to musieť akceptovať. Ale ja si stále myslím, že tá sieť nepriamych dôkazov je dostatočne silná aj na odsúdenie Mariana Kočnera.“

Paralely s dneškom

Najväčší zlom však Vagovič vidí v aktuálnom politickom dianí. Richard Dírer sa ho pýtal aj na to, či sa Slovensko vrátilo do obdobia pred rok 2018. Odpoveď novinára bola pomerne jednoznačná. Myslí si, že v mnohom sme sa nielen vrátili, ale rétorika vládnej moci je dnes ešte hrubšia ako bola v roku 2018.

Vagovič analyzuje snahy o zrušenie inštitútu kajúcnika a zmeny v trestných kódexoch ako cielenú agendu na záchranu konkrétnych ľudí. Upozorňuje na absurdnosť situácie, keď sa pravidlá menia „za pochodu“, aby sa zastavili rozbehnuté kauzy.

Zlom v kauze Kuciak: Súd rozhodol, že Threema zostáva kľúčovým dôkazom

„Oni robia už neviem koľko rokov všetko preto, aby sa zachránili, aby boli beztrestní. Tá snaha zrušiť inštitút kajúcnika je podľa mňa najzávažnejšia z hľadiska objasňovania nejakej ďalšej trestnej činnosti.“

V rozhovore sa dotkli aj témy generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Vagovič sa s dávkou irónie pýta, prečo Žilinka „precitol“ až teraz. Pripomína, že on a jeho úrad podľa neho roky sabotovali vyšetrovanie korupcie na najvyšších miestach.

Investigatíva ako poslanie

Na záver sa rozhovor vracia k samotnej podstate novinárskej práce. Na otázku, či by mladým odporučil cestu investigatívy, novinár odpovedá s triezvym realizmom. Priznáva, že po vražde kolegu je opatrnejší. Napríklad pri kontakte s cudzími ľuďmi je prvé sekundy v strehu a jeho „červené čiary“ voči politikom zhrubli.

Napriek hrozbám, žalobám a tlaku však prácu vníma ako poslanie. Jeho odkaz je jasný: investigatíva nie je o miliónoch na účte, ale o strážení verejných peňazí a o dobrom pocite, že ste pre spoločnosť urobili niečo zmysluplné.

Celú reláciu Dírerov filter s Marekom Vagovičom si môžeš pustiť v predstihu pod článkom.

Čítaj viac z kategórie: Politika