Vedci boli 30 rokov na omyle. Najnovšia štúdia vyvracia, čo sme si mysleli o depresii

Prečo sa ľudia stávajú depresívnymi? Na túto otázku sa pokúsili odpovedať stovky psychológov. Desaťročia výskumu ukázali, že negatívne udalosti ako strata zamestnania či rozchod, spolu s problémami so sebaúctou, predstavujú významné rizikové faktory depresie.

Keďže sebaúcta často klesá po negatívnych zážitkoch, ľudia, ktorí ich prežívajú, môžu byť obzvlášť náchylní na vznik depresie. Na druhej strane, depresia môže tiež poškodiť tvoju sebaúctu. Utrpenie spôsobené depresiou tak môže ďalej znižovať sebaúctu, čím vzniká začarovaný kruh. Informuje o tom web SPSP a aj štúdia uverejnená na psycnet.

Dni, mesiace alebo roky neskôr

Pre narušenie tohto cyklu je kľúčové vedieť, či sa tieto procesy dejú v priebehu dní, mesiacov alebo rokov. Napríklad, ak si zažil negatívnu udalosť, mal by si vyhľadať pomoc už po niekoľkých dňoch, aby si predišiel problémom s duševným zdravím, alebo počkať niekoľko mesiacov?

Negatívne udalosti môžu mať okamžitý vplyv na tvoju sebaúctu, alebo oneskorený účinok, ak potrebuješ čas na premýšľanie a spracovanie, než sa začlenia do tvojho sebaobrazu, a začarovaný kruh medzi sebaúctou a depresiou sa rozbehne. 

Vedci preskúmali údaje z troch výskumov zahŕňajúcich viac ako 6 200 účastníkov, ktorí hodnotili svoju sebaúctu a depresiu buď každý deň, každý mesiac alebo každý rok po negatívnej udalosti.

Prekvapivo, problémy so sebaúctou nepredpovedali depresívne symptómy o niekoľko dní, mesiacov či rokov neskôr. Ani depresívne symptómy nepredpovedali problémy so sebaúctou o niekoľko dní, mesiacov či rokov neskôr. Tieto výsledky protirečia predchádzajúcim výskumným zisteniam.

Štatistika a iné problémy

Ako môžeme vysvetliť tieto rozdielne zistenia? Odpoveď spočíva v štatistických metódach, ktoré výskumníci používajú na analýzu svojich údajov, v rozdieloch medzi ľuďmi v reakciách na negatívne udalosti a v rozdieloch v tom, ako výskumníci hodnotia sebaúctu a depresiu.

Po prvé, predchádzajúci výskum ukazujúci, že poklesy sebaúcty môžu spôsobiť depresiu, často používal štatistický prístup, ktorý môže viesť k falošným zisteniam.

Tento prístup – nazývaný Cross-Lagged Panel Model – môže zmiešať efekty medzi ľuďmi (ak si viac depresívny než niekto iný, pravdepodobne máš nižšiu sebaúctu než tá druhá osoba) a v rámci jednotlivca (ak sa stávaš depresívnejším v priebehu času, tvoja sebaúcta klesá).

Novšie metódy už tento problém vyriešili a nenachádzajú žiadne účinky poklesov sebaúcty na depresiu. Takže dobré správy: poklesy sebaúcty nemusia patriť medzi najdôležitejšie rizikové faktory depresie.

Po druhé, ľudia reagujú na negatívne životné udalosti rôzne. Napríklad ľudia, ktorí obvykle majú vysokú sebaúctu, vykazujú silnejšie spojenia medzi sebaúctou a depresiou. Spôsob, akým vnímaš negatívne udalosti, by mohol tiež vysvetľovať rozdiely v týchto prepojeniach.

Každý meria inak

Výskumníci používajú rôzne prístupy na hodnotenie sebaúcty a depresie ľudí. Požiadali účastníkov, aby ohodnotili výroky ako „Mám vysokú sebaúctu“ alebo „Často prežívam negatívne emócie“, aby zmerali ich sebaúctu a depresívne symptómy.

Hoci poklesy sebaúcty nepredpovedali depresiu o niekoľko dní, mesiacov či rokov neskôr, sebaúcta a depresia sa silno prepájali v ten istý deň, mesiac či rok. To naznačuje, že pýtať sa ľudí na ich sebaúctu a depresiu pripomína otázky o ich obľúbenom jedle a obľúbených potravinách.

Mnoho ľudí dá na tieto otázky rovnakú odpoveď. Depresia a sebaúcta môžu predstavovať dve strany tej istej mince, aspoň v mysliach účastníkov.

Nedokončené hľadanie

Napriek desaťročiam výskumu, snaha psychológov porozumieť príčinám depresie zostáva nedokončená. Spolu s inými nedávnymi výskumami štúdia naznačuje, že začarovaný kruh medzi sebaúctou a depresiou možno nie je taký desivý, ako sa predtým myslelo.

Sebaúcta a depresia sa silno prepájajú, ale poklesy sebaúcty nemusia nevyhnutne viesť k depresii. Ale iné veci, ako negatívne udalosti, áno. 

Nový pohľad na prepojenie sebaúcty a depresie

Sebaúcta a depresívne symptómy predpovedajú mnohé spoločensky relevantné výsledky a teória predpokladá, že sa navzájom ovplyvňujú v priebehu času. Existujúci výskum však ponúka len obmedzené pochopenie toho, ako sa ich dynamika vyvíja v rôznych časových škálach.

Preto štúdia využila tri súbory údajov s rôznymi časovými rozlíšeniami, aby prehĺbila naše chápanie časového vývoja vzájomnej dynamiky medzi sebaúctou a depresívnymi symptómami.

Štúdia sa pozrela na údaje od 6 210 ľudí, ktorí odpovedali na otázky o svojej sebaúcte a depresívnych pocitoch. Niektorí ich hodnotili každý deň, iní každý mesiac a ďalší raz za rok, celkovo 6 až 14-krát.

Čo výskumníci zistili? Keď použili moderné štatistické metódy, našli len málo dôkazov o tom, že by pokles sebaúcty dnes viedol k väčšej depresii zajtra, alebo naopak. Len v jednom prípade – pri ľuďoch sledovaných ročne – videli, že depresia môže časom trochu znížiť sebaúctu. Ale aj tu bol vplyv taký malý, že v bežnom živote by si ho pravdepodobne ani nepostrehol. Je to ako kvapka vody v jazere – je tam, ale sotva niečo zmení.

Tieto zistenia naznačujú, že vzájomná dynamika medzi sebaúctou a depresívnymi symptómami sa javí menej robustná, než sa bežne predpokladá. Navyše, prieskumné analýzy ukázali, že tieto účinky záviseli od celkovej úrovne depresívnych symptómov ľudí. To naznačuje, že teoretické rámce zdôrazňujúce prepojenia medzi sebaúctou a depresiou nemusia platiť pre všetky úrovne depresívnych symptómov.

Sebaúcta a depresívne symptómy vykazovali silnú koreláciu v rámci meraní, rovnakú stabilitu v priebehu času a podobné zmeny v reakcii na negatívne životné udalosti. To vyvoláva otázky o ich pojmovej odlišnosti a prístupoch k meraniu. 

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti