Vedci hľadali vedomie na zlom mieste. Nový výskum obrátil neurovedu naruby

Vedci sa desaťročia sústreďovali na nesprávne miesto v mozgu. Najnovší výskum ukazuje, že najstaršie časti mozgu sú pre vedomie dôležitejšie, ako sme si mysleli. Deti bez kôry mozgovej stále prežívajú radosť a emócie. Zvieratá bez novších častí mozgu sa dokážu hrať a učiť. Vedomie je možno rozšírenejšie, než predpokladáme.

Informuje o tom web The Conversation a štúdia uverejnená na portáli Science Direct. 

Vedci hľadali vedomie na zlom mieste

Čo spôsobuje ľudské vedomie? Sú niektoré časti mozgu dôležitejšie ako iné? Vedci sa týmito otázkami zaoberajú už 35 rokov. Pokrok síce dosiahli, no tajomstvo vedomia zostáva nevyriešené.

Peter Coppola z Cambridgskej univerzity preskúmal viac ako storočie neurovedeckého výskumu. Chcel zistiť, ktoré oblasti mozgu sú pre vedomie najdôležitejšie. Jeho zistenia naznačujú, že vedci podceňovali najstaršie oblasti ľudského mozgu.

Vedomie neuroveda obvykle definuje ako schopnosť mať subjektívne zážitky. Napríklad chuť jablka alebo vnímanie jeho červenej farby. Vedúce teórie vedomia tvrdia, že vonkajšia vrstva mozgu, nazývaná kôra, je pre vedomie zásadná. Tvorí ju hlavne neokortex, ktorý sa vyvinul neskôr v našej evolúcii.

Pod neokortexom sa nachádza subkortex. Táto časť sa za posledných 500 miliónov rokov takmer nezmenila. Vedci ju považovali za niečo ako elektrinu pre televízor – potrebnú pre vedomie, ale samé osebe nedostatočnú.

Stimulácia mozgu odhaľuje prekvapivé zmeny vedomia

Coppola analyzoval štúdie, ktoré ukázali, čo sa deje s vedomím pri zmenách mozgovej aktivity. Vedci použili elektrické prúdy alebo magnetické impulzy na rôzne oblasti mozgu.

Experimenty na ľuďoch a zvieratách odhalili, že zmena aktivity v ktorejkoľvek z týchto troch častí mozgu dokáže zmeniť vedomie. Ovplyvnenie neokortexu môže zmeniť tvoj pocit seba samého, spôsobiť halucinácie alebo ovplyvniť úsudok.

Zmeny v subkortexe môžu mať extrémne účinky. Vedci dokážu vyvolať depresiu, zobudiť opicu z anestézie alebo uviesť myš do bezvedomia. Dokonca stimulácia mozočeka, ktorý sa dlho považoval za nepodstatný, dokáže zmeniť tvoje vedomé vnímanie.

Tento výskum však neumožňuje silné závery o tom, odkiaľ vedomie pochádza. Stimulácia jednej oblasti mozgu môže ovplyvniť inú oblasť. Je to ako vypojenie televízora zo zásuvky – možno meníme podmienky, ktoré vedomie podporujú, ale nie samotné mechanizmy vedomia.

Deti bez kôry mozgovej stále prežívajú emócie

Coppola sa preto pozrel na dôkazy z pacientov. Poškodenie mozgu fyzickým traumou alebo nedostatkom kyslíka dokáže narušiť zážitky. Poranenie neokortexu ťa môže prinútiť myslieť si, že tvoja ruka nie je tvoja. Môžeš prestať vnímať veci na jednej strane zorného poľa alebo sa stať impulzívnejším.

Ľudia narodení bez mozočeka alebo prednej časti kôry môžu stále vyzerať pri vedomí a žiť celkom normálne životy. Poškodenie mozočeka v neskoršom veku však môže spustiť halucinácie alebo úplne zmeniť emócie.

Poškodenie najstarších častí mozgu môže priamo spôsobiť bezvedomie alebo smrť. Subkortex však možno len udržiava novšiu kôru „online“, ktorá potom vytvára vedomie.

Existujú vzácne prípady detí narodených bez väčšiny alebo celého neokortexu. Podľa lekárskych učebníc by mali byť v trvalej vegetatívnej kóme. Správy však ukazujú, že tieto deti dokážu byť smutné, hrať sa, spoznávať ľudí alebo prejavovať radosť z hudby. To naznačuje, že prežívajú nejaký druh vedomého zážitku.

Zvieratá bez novších častí mozgu sa dokážu hrať a učiť

Tieto správy sú pozoruhodným dôkazom, že najstaršie časti mozgu možno stačia na základné vedomie. Alebo sa možno, keď sa narodíš bez kôry, staršie časti mozgu prispôsobia a prevezmú niektoré úlohy novších častí.

Extrémne experimenty na zvieratách pomáhajú k záveru. U všetkých cicavcov – od potkanov cez mačky po opice – chirurgické odstránenie neokortexu ich necháva schopných udivujúceho množstva činností. Dokážu sa hrať, prejavovať emócie, čistiť sa, starať o potomkov a dokonca sa učiť. Prekvapivo podobné správanie ukázali aj dospelé zvieratá po tejto operácii.

Celkovo dôkazy spochybňujú názor, že kôra je pre vedomie nevyhnutná, ako tvrdia hlavné teórie vedomia. Zdá sa, že najstaršie časti mozgu stačia na niektoré základné formy vedomia.

Novšie časti mozgu – ako aj mozoček – zdanlivo rozširujú a zjemňujú vedomie. To znamená, že možno budeme musieť prehodnotiť naše teórie vedomia. To môže ovplyvniť starostlivosť o pacientov aj to, ako uvažujeme o právach zvierat. V skutočnosti môže byť vedomie rozšírenejšie, ako sme si uvedomovali.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti