Vedci našli hranicu, kedy sa hranie hier mení na zdravotný problém: Stačí pár hodín týždenne

Videohry dnes hrá takmer každý – či už ide o mobilné hry v MHD, konzolové tituly doma v obývačke alebo dlhé večery pri počítači. Gaming už dávno nie je okrajová zábava pre úzku skupinu ľudí. Je to bežná súčasť voľného času detí, dospelých aj seniorov. Hry dokážu zabaviť, pomôcť vypnúť hlavu a niekedy dokonca zlepšovať postreh či logické myslenie.

Problém však nastáva vtedy, keď sa hranie začne „naťahovať“ do celého dňa a vytláčať spánok, pohyb či normálne jedlo. Vedci sa preto pozreli na to, kde je hranica, za ktorou už gaming prestáva byť len nevinnou zábavou a môže mať reálne dopady na zdravie.

Kritická hranica: viac než 10 hodín týždenne

Výskum austrálskych vedcov publikovaný v odbornom časopise Nutrition sledoval viac než 300 vysokoškolákov a rozdelil ich podľa toho, koľko času týždenne trávia hraním hier. Ukázalo sa, že študenti, ktorí hrali viac než 10 hodín týždenne, mali citeľne horšie stravovacie návyky, vyššiu telesnú hmotnosť a horší spánok než tí, ktorí hrali menej.

Inými slovami, kým príležitostní hráči a „stredne aktívni“ hráči sa výraznejšie nelíšili od zvyšku populácie, u ľudí, ktorí prekročili hranicu približne 10 hodín hrania za týždeň, sa začali objavovať problémy. Ich priemerné BMI sa posunulo do pásma nadváhy a oveľa častejšie zápasili s nekvalitným spánkom.

Menej spánku, horšie jedlo, viac kíl

Vedci zistili, že čím viac času študenti trávili pri hrách, tým horšia bola kvalita ich stravy. Jednoducho povedané: menej ovocia, zeleniny a normálneho jedla, viac rýchlych snackov, sladkostí a „niečoho po ruke“. Každá ďalšia hodina hrania bola spojená s miernym zhoršením stravovacích návykov.

Zároveň platí, že intenzívni hráči mali častejšie nadváhu a obezitu. U tejto skupiny bola obezita takmer päťkrát častejšia než u ľudí, ktorí hrali len pár hodín týždenne. K tomu sa pridával slabší spánok, ktorého dôvodom bolo neskoré hranie, modré svetlo z obrazoviek a „ešte jedno kolo“ pred spaním. Všetky tieto faktory sa podpisujú na tom, že telo nestíha regenerovať.

Popredná slovenská expertka varuje pred ilúziou AI: Nie je tvoj priateľ, správaj sa k nej ako ku kávovaru

Hry vytláčajú iné návyky

Tento jav odborníci označujú ako tzv. „hypotézu vytláčania“. V praxi to znamená, že čas strávený hraním hier vytláča iné, zdravšie aktivity – pohyb, varenie, oddych či spánok, uvádza portál News Medical. Keď sedíš pri hre niekoľko hodín denne, je jednoduchšie objednať si jedlo, než si niečo uvariť, a ísť spať neskôr, než by bolo ideálne.

Nejde teda len o samotné sedenie, ale o celý balík správania, ktorý sa okolo hrania nabalí. Menej pohybu, viac obrazoviek večer a horšie stravovacie voľby spolu vytvárajú kombináciu, ktorá sa skôr či neskôr prejaví na zdraví.

Hranie a spánok: dlhodobý problém aj u dospelých

Staršie prehľady výskumov ukazujú, že nadmerné hranie sa spája s kratším a nekvalitnejším spánkom nielen u študentov, ale aj u dospelých hráčov. Ľudia, ktorí hrávajú intenzívne a často do noci, majú častejšie problémy so zaspávaním, nočným budením či dennou únavou, uvádza National Library of Medicine.

Z dlhodobého hľadiska môže chronický nedostatok kvalitného spánku zvyšovať riziko problémov so srdcom, hmotnosťou aj psychickou pohodou. Nejde teda len o „jednu prebdenú noc“, ale o návyk, ktorý sa môže postupne podpisovať na celkovom zdraví.

Nezakazovať hry, ale nastaviť hranice

Autori výskumov sa zhodujú, že riešením nie je zakázať hranie hier. Gaming má svoje benefity – môže znižovať stres, rozvíjať reakcie a byť formou oddychu. Problémom nie sú hry samotné, ale ich nadmerné množstvo.

Ak chceš hrať a zároveň si udržať zdravie, pomôžu aj malé zmeny: robiť si prestávky, nehrať dlho do noci, nejesť celé večery pri obrazovke a občas vymeniť hernú session za pohyb alebo normálne jedlo. Výskumy naznačujú, že už tieto drobné úpravy môžu mať pozitívny efekt na spánok, váhu aj celkovú pohodu.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy