Vedci objasnili tajomstvo rastlín. Vzácna molekula proti rakovine už nie je záhadou
- Vedci odhalili tajomstvo rastlín
- Zistili, ako vzniká látka, ktorá bojuje proti rakovine
- Objav môže otvoriť cestu k udržateľnej výrobe nových liekov
- Vedci odhalili tajomstvo rastlín
- Zistili, ako vzniká látka, ktorá bojuje proti rakovine
- Objav môže otvoriť cestu k udržateľnej výrobe nových liekov
Výskumníci z University of British Columbia (UBC) Okanagan konečne rozlúštili, ako rastliny vytvárajú mitrafylín. Ešte si o ňom nepočul? Ide o vzácnu prírodnú látku s potenciálom v boji proti rakovine. Najnovší objav by tak mohol otvoriť cestu k udržateľnej výrobe nových liekov. Informuje o tom portál ScienceDaily.
Mitrafylín patrí do malého a netypického rodu rastlinných chemikálií nazývaných spirooxindolové alkaloidy. Tieto molekuly sa vyznačujú svojou charakteristickou skrútenou štruktúrou, ktorá im umožňuje účinne pôsobiť proti zápalom a nádorovým ochoreniam.
Vedci dlhé roky nevedeli, ako rastliny tieto látky presne syntetizujú. Teraz však došlo k veľkému zlomu.
Zázračná rastlinka
Priekopnícky krok nastal už v roku 2023, keď tím vedený Dr. Thu-Thuy Dang identifikoval prvý rastlinný enzým schopný vytvárať typický „spiro“ tvar týchto molekúl. Na tomto základe doktorand Tuan-Anh Nguyen odhalil ďalšie dva kľúčové enzýmy, ktoré sa podieľajú na tvorbe mitrafylínu. Jeden formuje molekulu do správnej trojrozmernej podoby a druhý ju skrúca do finálnej štruktúry.
„Je to podobné, ako keby sme našli chýbajúce články vo výrobnej linke,“ povedala Dr. Dang, vedúca výskumu na UBC Okanagan. „Odpovedá to na dlhoročnú otázku, ako príroda buduje tieto zložité molekuly, a otvára nám novú cestu, ako tento proces replikovať.“
Mitrafylín sa nachádza len v stopových množstvách v tropických stromoch, napríklad v druhu Mitragyna (kratom) a Uncaria (mačací pazúr), ktoré patria do čeľade kávovníkovitých.
Jeho nízka dostupnosť robila tradičnú výrobu veľmi nákladnou alebo nepraktickou. Objav kľúčových enzýmov však vedcom umožní vytvoriť udržateľnú a škálovateľnú produkciu tejto látky.
Vedci sú vo vytržení
Nguyen tiež zdôraznil osobný význam výskumu: „Byť súčasťou tímu, ktorý odhalil enzýmy zodpovedné za spirooxindolové zlúčeniny, bolo úžasné. Podpora a mentorstvo na UBC Okanagan mi umožnili rásť ako výskumníkovi a teším sa na ďalší vývoj tu v Kanade.“
„Sme hrdí na tento objav z UBC Okanagan. Rastliny sú fantastickí prírodní chemici,“ dodala Dr. Dang. „Naším ďalším krokom bude prispôsobiť ich molekulárne nástroje na tvorbu širšieho spektra terapeutických zlúčenín.“
Revolučný krvný test na rakovinu
Rakovina pľúc patrí medzi najzákernejšie druhy rakoviny. Často sa prejaví až v pokročilom štádiu, keď je liečba náročná a menej účinná. O prelomovej metóde, ktorá môže situáciu zásadne zmeniť, sme informovali v nedávnom článku.
Britskí vedci vyvinuli krvný test, ktorý dokáže odhaliť rakovinu pľúc už z jednej jedinej bunky, informoval portál Knowridge. Nová metóda využíva Fourierovu transformnú infračervenú (FT-IR) mikrospektroskopiu, ktorá analyzuje chemické zloženie buniek v krvi pacienta.
Každá bunka vytvára jedinečný „chemický odtlačok“, ktorý umožňuje rozlíšiť zdravé bunky od rakovinových, dokonca aj keď sú vo veľmi malom množstve. Často ide o jednu bunku medzi miliónmi zdravých.
Budúcnosť testovania?
„Tento projekt pre mňa má osobný význam, rakovina vzala viacerých mojich blízkych,“ priznáva profesor Paul Roach z Loughborough University. „Práve to ma motivuje hľadať riešenia, ktoré umožnia skoršiu diagnostiku a lepšie výsledky liečby.“
Ďalším krokom bude testovanie metódy na väčších skupinách pacientov a vývoj plne automatizovaného krvného testu pre rutinné použitie v rámci britského zdravotníctva NHS. Vedci zároveň upozorňujú, že rovnaký princíp by sa mohol v budúcnosti využiť aj pri iných druhoch rakoviny, čo by mohlo zachrániť tisíce životov.
Na Slovensku ročne diagnostikujú rakovinu pľúc približne 3 000 ľuďom, pričom väčšina z nich prichádza k lekárovi až v pokročilom štádiu. Skorá diagnostika by preto mohla dramaticky zvýšiť šance na vyliečenie.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: ScienceDaily, Redakcia Startitup