Vedci objavili nový účinok známej vakcíny. Telo po nej starne pomalšie, znižuje sa aj riziko demencie

Vakcína proti pásovému oparu sa dlhé roky spájala najmä s ochranou pred bolestivou vyrážkou a komplikáciami, ktoré v staršom veku dokážu výrazne znížiť kvalitu života. Nové vedecké dáta však naznačujú, že jej účinok sa môže dotýkať aj hlbších biologických procesov.

Vedci poukazujú na súvislosť medzi očkovaním a pomalším biologickým starnutím, čím sa otvára nový pohľad na úlohu imunity v procese starnutia.

Vakcína spomaľuje biologické starnutie

Nová štúdia, na ktorú upozornil portál Health Journalism, pracovala s dátami z americkej Health and Retirement Study, jednej z najväčších longitudinálnych databáz sledujúcich zdravie starších ľudí.

Vedci analyzovali takmer štyritisíc osôb vo veku nad 70 rokov a porovnali biologické ukazovatele starnutia u očkovaných (proti pásovému oparu) a neočkovaných. Sústredili sa na komplexné biomarkery zahŕňajúce zápalové parametre, vrodenú a získanú imunitu, hemodynamiku, neurodegeneráciu, epigenetické a transkriptomické starnutie.

Ukázalo sa, že očkovaní jedinci mali nižšiu mieru chronického zápalu, pomalšie epigenetické starnutie a priaznivejšie celkové skóre biologického veku. Autori štúdie uvádzajú, že rozdiely zodpovedali približne niekoľkým mesiacom až rokom biologického starnutia v závislosti od použitého ukazovateľa. Inými slovami, telo očkovaných ľudí vykazovalo znaky mladšieho biologického profilu než telo ich neočkovaných rovesníkov.

Podobné signály sa objavujú aj v ďalších výskumoch. Štúdia publikovaná v časopise Cell využila prirodzený experiment vo Walese, kde zavedenie vekovej hranice pre očkovanie proti pásovému oparu vytvorilo dve takmer identické populačné skupiny.

Autori zistili nižší výskyt demencie a miernej kognitívnej poruchy u očkovaných osôb. Ďalšia práca v Nature opísala, že vakcína proti pásovému oparu súvisela so zníženým rizikom novej diagnózy demencie počas sedemročného sledovania.

Mechanizmus účinku

Pásový opar alebo herpes zoster spôsobuje reaktivácia vírusu varicella zoster, teda toho istého pôvodcu, ktorý v detstve vyvoláva ovčie kiahne. Po prekonaní infekcie vírus nezmizne. Zostane v nervových gangliách a čaká na chvíľu, keď imunitný systém oslabne.

Potom sa znovu prihlási o slovo ako bolestivá vyrážka či pľuzgiere, ktoré môžu pretrvať mesiace. V niektorých prípadoch dochádza aj k tzv. postherpetickej neuralgii, pri ktorej bolesť pokračuje aj po zahojení kože.

To, čo doteraz zostávalo mimo hlavného záujmu, bol chronický zápal, ktorý vírus v latentnej aj reaktivovanej forme vyvoláva. Ide o dlhodobý, nízkoúrovňový zápal, ktorý sprevádza starnutie a urýchľuje rozvoj kardiovaskulárnych ochorení, neurodegenerácie aj funkčného úpadku.

„Keďže vakcína pomáha znižovať zápal – pravdepodobne aj tým, že bráni reaktivácii vírusu spôsobujúceho pásový opar – môže zohrávať úlohu v podpore zdravšieho starnutia,“ uviedli autori štúdie. Tento záver korešponduje s dlhodobými poznatkami o tom, že opakované alebo pretrvávajúce imunitné stimuly postupne urýchľujú opotrebovanie regulačných mechanizmov organizmu a tým aj biologické starnutie.

Zaujímavé je aj načasovanie pozorovaných účinkov. Molekulové biomarkery, medzi ktoré patria epigenetické a transkriptomické zmeny, reagovali najvýraznejšie už v prvých rokoch po očkovaní. Zápalové parametre sa však znižovali pomalšie a ich výraznejší pokles sa ukázal až s časovým odstupom.

Tento rozdiel podporuje hypotézu, že imunologické preprogramovanie môže nastať relatívne rýchlo, zatiaľ čo systémový zápal reaguje pomalšie.

„Potrebujeme ďalší výskum, aby sme zistili, či sa tieto účinky objavia len prechodne alebo pretrvajú, či sa líšia podľa typu vakcíny alebo načasovania a či sa premietnu do klinicky zmysluplných výsledkov, ako je lepšia funkčnosť alebo dlhšie prežívanie,“ uzatvárajú autori štúdie.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking