Vedci objavili pod asteroidovým kráterom stopy života. Nález môže prepísať vznik Zeme

Život na Zemi mohol vzniknúť inak, než si vedci doteraz mysleli. Nový objav z Južnej Kórey naznačuje, že dôležitú úlohu pri jeho vývoji mohli zohrávať aj dopady asteroidov. O objave informoval vedecký portál ScienceAlert.

Život pod starým kráterom

Na území juhokórejského regiónu Hapcheon objavili vedci pod dávnym impaktným kráterom zvláštne vrstvené útvary nazývané stromatolity. Tie vznikajú činnosťou mikroorganizmov a patria medzi najstaršie známe dôkazy života na Zemi.

Tím vedený geológom Jaesoo Limom z Korea Institute of Geoscience and Mineral Resources skúmal kráter, ktorý vznikol po dopade veľkého asteroidu približne pred 42-tisíc rokmi. Pod severozápadnou časťou krátera našli viacero stromatolitov s priemerom od 10 do 20 centimetrov.

Vedci sa domnievajú, že po dopade asteroidu vzniklo v oblasti hydrotermálne jazero. Zvyškové teplo z nárazu totiž mohlo ohrievať vodu v kráteri celé tisícročia. Práve takéto podmienky mohli vytvoriť vhodné prostredie pre mikrobiálne komunity.

Asteroidy mohli pomôcť životu

Podľa jednej z vedeckých teórií zohralo obdobie intenzívneho bombardovania Zeme asteroidmi pred približne štyrmi miliardami rokov významnú úlohu pri vzniku života. Nový nález túto hypotézu podporuje.

Výskumníci analyzovali minerálne zloženie objavených stromatolitov. Objavili v nich stopy európia, prvku typického pre horúce hydrotermálne prostredie. V sedimentoch sa zároveň nachádzalo veľké množstvo vápnika, kalcitu a síry, ktoré súvisia s mikroorganizmami prispôsobenými vysokým teplotám.

Rádiokarbónové datovanie jednej zo vzoriek ukázalo, že stromatolity vznikli približne pred 23 400 až 14 600 rokmi. Hydrotermálne jazero tak mohlo v oblasti existovať niekoľko desaťtisíc rokov.

Stopy môžu byť aj na Marse

Vedci upozorňujú, že podobné krátery mohli na mladej Zemi vytvárať dočasné „útočiská“ pre prvé formy života. V období, keď na planéte ešte nebolo veľa kyslíka, mohli mikroorganizmy produkujúce kyslík vytvárať lokálne „kyslíkové oázy“.

„Toto je prvý komplexný dôkaz naznačujúci, že stromatolity mohli vznikať v hydrotermálnych jazerách vytvorených dopadmi asteroidov,“ uviedol Jaesoo Lim. Dodal, že takéto prostredie mohlo poskytovať vhodné podmienky pre rané mikrobiálne ekosystémy.

Vedci zároveň tvrdia, že podobné stopy by sa mohli nachádzať aj mimo Zeme. Pozornosť chcú upriamiť najmä na impaktné krátery na Marse, kde by mohli byť ukryté ďalšie pozostatky stromatolitov.

Presné datovanie katastrofy a mimozemský podpis

Podrobné laboratórne analýzy, o ktorých informoval vedecký časopis Nature, priniesli presnejšie svetlo do chronológie celej udalosti. Experti vďaka rádiokarbónovému datovaniu zuhoľnatených zvyškov rastlín, ktoré zostali uväznené v hĺbke 100 až 140 metrov pod povrchom v takzvaných impaktných brekciách, dokázali určiť presný vek samotného nárazu.

K tejto masívnej kolízii s kozmickým telesom došlo pred 42 300 rokmi (s presnosťou na tisíc rokov). Geologický prieskum pomocou gravitačných meraní navyše odhalil, že podložie krátera je naklonené smerom na severovýchod, kde sa nachádzalo aj najhlbšie miesto pôvodného jaskynného jazera s hrúbkou sedimentov až 65 metrov.

Najzásadnejším dôkazom prepojenia medzi vesmírnym telesom a vznikom biologických štruktúr sa však stal výskum izotopov osmia. Vedci porovnávali pomery izotopov v nájdených stromatolitoch s hodnotami okolitých materských hornín.

Výsledky ukázali, že stromatolity vykazujú výrazne nízke izotopové pomery a zároveň až 28-násobne vyššiu koncentráciu osmia než bežné podložie.Tento špecifický chemický odtlačok jasne dokazuje prítomnosť mimozemského materiálu pochádzajúceho priamo z dopadnutého meteoritu (pravdepodobne uhlíkatého chondritu).

Podľa prepočtov matematického modelu tvorí podiel čistého mimozemského materiálu v štruktúre juhokórejských stromatolitov približne 0,02 %. Mikroorganizmy tieto jemné čiastočky suspendovaného vesmírneho prachu aktívne zachytávali a zapracovávali do svojich rastúcich vrstiev.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír