Vedci objavili „poklad Amazónie“. Stratené mesto má až 2 500 rokov a mení množstvo vecí

Archeológovia v Amazonskom dažďovom pralese v Ekvádore odhalili a zmapovali zhluk niekoľkých stratených miest, ktoré pred 2 000 rokmi obývalo dovedna najmenej 10 000 roľníkov.

Množstvo zemných násypov a zasypaných ciest si približne pred 20 rokmi všimol archeológ Stéphen Rostain z francúzskeho Národného centra pre vedecký výskum (CNRS). V tom čase si však neuvedomoval, ako to všetko navzájom súvisí. Rostain je jedným z autorov štúdie, ktorá vo štvrtok vyšla v odbornom žurnále Science.

Prevratný objav

Nedávny objav v Amazónii výrazne mení naše predstavy o jej historickom osídlení. Výskumníci odhalili rozsiahlu sieť domov, námestí, ciest a kanálov v regióne Upano vo východnom Ekvádore, ktorá odhaľuje vysoko organizovanú spoločnosť.

Táto oblasť, obohatená o pôdu z neďalekej sopky, tiež naznačuje, že sopečná činnosť mohla prispieť ku konečnému zániku tejto spoločnosti. Predtým sa predpokladalo, že v Amazónii žili len kočovné kmene alebo malé osady, pričom známe mestské centrá, ako napríklad Machu Picchu, sa nachádzali na juhoamerickej vysočine.

A huge ancient city has been found in the Amazon, hidden for thousands of years by lush vegetation.https://t.co/A8EnHcTvRV pic.twitter.com/y5H6dGQTc9

— Stuart Wallace (@StuartLWallace) January 12, 2024

Profesor Stephen Rostain, riaditeľ výskumu v Národnom centre pre vedecký výskum vo Francúzsku a vedúci tohto výskumu, zdôrazňuje význam tohto zistenia. BBC poznamenáva: „Toto je staršie ako akékoľvek iné nám známe nálezisko v Amazónii. Máme eurocentrický pohľad na civilizáciu, ale toto ukazuje, že musíme zmeniť našu predstavu o tom, čo je kultúra a civilizácia.“

Tento objav spochybňuje dlhodobo zaužívané predstavy a rozširuje naše chápanie starovekých kultúr v Amazónii.

Ako vyzerá stratené mesto?

Archeológovia na meranie použili technológiu svetelnej detekcie a merania rozsahu známu pod skratkou LiDAR. Analýza údajov nasnímaných na zalesnených úbočiach Ánd odhalila hustú sieť osídlení a ciest, ktoré ich navzájom prepájali. Osídlenie podľa dostupných údajov trvalo približne 1 000 rokov.

Mestá v údolí rieky Upano boli obývané v období 500 pred n. l. až 300 – 600 n. l., teda približne v čase existencie starovekého Ríma v Európe, uvádza štúdia.

Obytné a náboženské budovy stáli na približne 6 000 zemných násypoch a obklopovali ich obrábané polia s odvodňovacími kanálmi. Najväčšie cesty mali šírku desať metrov, tiahli sa do dĺžky desiatich až 20 kilometrov.

zdroj: TASR/AP/Antoine Dorison, Stephen Rostain

Spoluautor štúdie Antoine Dorison z CNRS počet obyvateľov odhaduje na najmenej 10 000. V čase najväčšieho rozmachu sa však mohol pohybovať medzi 15 000 až 30 000 obyvateľmi, čo je porovnateľné s veľkosťou Londýna za čias starovekého Ríma, najväčšieho mesta provincie Británia.

„Inkovia a Mayovia stavali z kameňa, no obyvatelia Amazónie zvyčajne nemali kameň k dispozícii, preto stavali z blata. Napriek tomu vynaložili obrovské množstvo námahy,“ uvádza archeológ José Iriarte z University of Exeter, ktorý sa na štúdii nepodieľal. Poukázal tiež na to, že výstavba ciest a tisícov zemných násypov si vyžadovala dômyselný a organizovaný systém práce.

Amazónia je často považovaná za nedotknutú divočinu obývanú iba malými skupinami ľudí, no nedávne objavy naznačujú, že minulosť bola výrazne zložitejšia, ako si predstavujeme, dodal Iriarte.

Vedci taktiež nedávno našli stopy vyspelých civilizácií z čias pred príchodom Európanov aj v iných častiach Amazónie, konkrétne v Brazílii a Bolívii.

Nezávisle od toho sa tímu slovenských a českých výskumníkov podarilo v Guatemale objaviť dosiaľ najstaršie mesto Mayov. Nazvali ho Yax Balam (Prvý Jaguár), pri objave tiež využili technológiu LiDAR.