Vedci objavili prastaré hroby, ktoré nepatria ľuďom. Môže to zmeniť chápanie evolúcie

V kolíske ľudstva sa nachádza najstaršie známe pohrebisko na svete. Prastaré hroby však obsahujú pozostatky druhov odlišných od človeka. Paleontológovia z Južnej Afriky tvrdia, že objavili pochovaného vzdialeného príbuzného ľuďom. Ide o tvora s menším mozgom a doteraz ho veda považovala v komplexnom správaní za neschopného.

To sa však zmenilo štúdiou na portáli eLife. Ako píše Science Alert, výskumníci ešte v júni tohto roka prezradili, že objavili viacero exemplárov pozostatkov pravekého príbuzného človeka – Homo naledi. Za týmto míľnikom stojí tím vedený renomovaným paleoantropológom Leeom Bergerom.

Ide o tvora, ktorý mal žiť v dobe kamennej a obľuboval pohyb po stromoch. Pochovaný bol v hĺbke približne 30 metrov pod zemou. Takéto prastaré hroby sa nachádzajú v jaskynnom systéme v „kolíske ľudstva“ neďaleko Johannesburgu, ktorá je na zozname svetového dedičstva UNESCO.

„Toto sú najstaršie pohrebiská doteraz evidované v zázname hominínov. Majú aspoň o 100 000 rokov viac ako dôkazy o pohrebiskách Homo sapiens,“ napísali vedci v sérii predtlačených článkov.​

Spochybnenia súčasných poznatkov

Zistenia spochybňujú súčasné chápanie ľudskej evolúcie, píše Science Alert. Bežne sa totiž predpokladá, že až vývoj väčších mozgov umožnil vykonávanie zložitých, „zmysluplných“ činností. Medzi ne patrí aj napríklad pochovávanie mŕtvych.

Najstaršie pohrebiská sa predtým objavili na Blízkom východe či inde v Afrike. Obsahovali však len pozostatky Homo sapiens vedci ich datovali približne 100-tisíc rokov do minulosti.

Posledná možnosť na samozber jabĺk pod 1 euro za kilo. Zopár sadov má ešte brány otvorené

Berger však v Južnej Afrike našiel „hroby“, ktoré sú pre doterajšie vedecké tvrdenia priam kontroverzné. Jeho kolegovia tvrdia, že pochádzajú z obdobia okolo roku 200 000 pred Kristom.

Homo naledi

Kritickým tvrdením je v tejto súvislosti práve to, že prastaré hroby pri Johannesburgu má patriť primátom Homo naledi. A v tomto prípade šlo podľa doterajších vedeckých poznatkov o primitívny druh stojaci na križovatke medzi ľudoopmi a modernými ľuďmi.

Ich mozog mal byť veľký asi ako pomaranč a merali cca 1,5 metra. Mali zakrivené prsty na nohách aj rukách. Ich ruky už dokázali uchopiť nástroje a chodidlá naznačovali, že dokázali kráčať.

Na poľskú jachtu zaútočili kosatky. Za 45 minút bola „na prach“

So zakrivenými prstami na rukách a nohách, rukami a nohami s nástrojmi ako stvorenými na chôdzu. Práve tento druh objavil Lee Berger a vyvrátil tak teóriu o tom, že naša evolúcia bola niečím úplne priamym. Pomenovanie Homo naledi pritom pochádza z mena jaskynného systému „Rising Star“, kde sa v roku 2013 našli prvé kosti týchto primátov.

Výskumníci teraz tvrdia, že objavili diery, ktoré boli na základe dôkazov zámerne vykopané a následne zasypané, aby zakryli telá. Obsahovať majú najmenej päť pochovaných jedincov.

„Tieto objavy ukazujú, že pohrebné praktiky neboli len praktikami typickými pre Homo sapiens alebo iné primáty s veľkými mozgami,“ uviedli vedci.

Ďalšie dôkazy

Pohrebisko dokonca podľa nich nie je jediným znakom toho, že Homo naledi bol skutočne schopný komplexného emocionálneho a kognitívneho správania, dodali.

Na mieste sa našli aj rôzne vyryté geometrické tvary do kameňa. Nachádzali sa na zjavne zámerne vyhladených povrchoch neďalekého jaskynného piliera.​

241,000 to 335,000 Years Old Rock Engravings Made by Homo naledi in the Rising Star Cave system, South Africa – Peer reviews https://t.co/GJKqGgQDbd pic.twitter.com/bzk8K5Vra8

— PaleoAnthropology+ (@Qafzeh) July 12, 2023

„To by znamenalo, že nielen, že ľudia nie sú vo vývoji takýchto symbolických praktík jedineční, ale možno si takéto správanie ani sami nevymysleli,“ povedal Berger v rozhovore pre agentúru AFP. Naznačuje, že človek si mohol pre seba typické správanie odkopírovať od primátov.

Takéto vyjadrenia pravdepodobne vo svete paleontológie spôsobia rozruch. Samotný 57-ročný Berger už v minulosti čelil obvineniam z nedostatku vedeckej prísnosti a náhlenia sa k záverom.