Vedci objavili prekvapivú spojitosť medzi depresiou a chronickými chorobami. Výskum mení pohľad na duševné zdravie

  • Výskum z Amsterdamu potvrdil, že depresia neovplyvňuje len psychiku
  • Melancholická zvyšuje riziko srdcových chorôb, atypická vedie k cukrovke
na snimke je cukrovka
  • Výskum z Amsterdamu potvrdil, že depresia neovplyvňuje len psychiku
  • Melancholická zvyšuje riziko srdcových chorôb, atypická vedie k cukrovke
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Dlhé roky vedci upozorňujú, že depresia nesúvisí len s psychickým zdravím, ale ovplyvňuje aj fyzické fungovanie organizmu. Najnovší výskum z Holandska teraz ukázal, že rôzne typy depresie vedú k rôznym druhom chronických ochorení.

Zistenia boli predstavené na kongrese Európskej vysokej školy pre neuropsychofarmakológiu (ECNP) v Amsterdame a môžu zmeniť spôsob, akým lekári pristupujú k liečbe duševných porúch, píše portál Knowridge.

Vedci sledovali 5 794 dospelých počas siedmich rokov v rámci projektu Netherlands Epidemiology of Obesity (NEO) Study publikovaného v Science Daily. Na začiatku výskumu nemal žiadny účastník diagnostikovanú cukrovku ani kardiovaskulárne ochorenie. Každý z nich vypĺňal podrobný dotazník o psychickom zdraví, aby výskumníci dokázali identifikovať typ depresívnych symptómov.

Dva odlišné typy depresie

Analýza ukázala, že existujú dva hlavné druhy depresie – melancholická a atypická (nazývaná aj energetická). Melancholická depresia sa vyznačuje príznakmi ako predčasné ranné prebúdzanie, znížená chuť do jedla či strata záujmu o bežné aktivity. Atypická depresia, naopak, prináša prejavy ako zvýšená únava, potreba dlhšieho spánku a väčšia chuť do jedla.

Počas sedemročného sledovania sa u približne ôsmich percent účastníkov rozvinulo vážnejšie telesné ochorenie – no typ choroby sa líšil podľa druhu depresie. Ľudia s atypickou, energetickou depresiou mali 2,7-krát vyššiu pravdepodobnosť vzniku cukrovky 2. typu v porovnaní s osobami bez depresie. Naopak, u tejto skupiny sa nezistil zvýšený výskyt srdcovo-cievnych ochorení.

U ľudí s melancholickou depresiou sa situácia obrátila – riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení (vrátane infarktu a mozgovej mŕtvice) bolo približne 1,5-krát vyššie než u ľudí bez depresie, no nezistil sa u nich vyšší výskyt cukrovky.

Žena na posteli.
zdroj: canva.com/Andrii Lysenko

Depresia mení telo aj biochemicky

Tím pod vedením doktora Yuriho Milaneschiho z Amsterdam UMC sa zameral aj na biologické rozdiely medzi oboma skupinami. Vedci analyzovali metabolické a zápalové markery v tele účastníkov.

„Pacienti s atypickými alebo energetickými symptómami vykazovali narušené zápalové a metabolické procesy, ktoré sú úzko spojené so zdravím srdca a ciev,“ uviedol doktor Milaneschi pre Science Daily.

Tieto biochemické zmeny sa u ľudí s melancholickou depresiou nevyskytli. Podľa vedcov to naznačuje, že depresia neovplyvňuje organizmus jednotne, ale podľa svojho typu zasahuje odlišné biologické mechanizmy – od zápalových reakcií až po spracovanie tukov a cukrov.

„Už sme vedeli, že nie všetky depresie sú rovnaké,“ vysvetlil Milaneschi, „no teraz vidíme, že druh depresie môže mať rôzny vplyv na fyzické zdravie. Tento poznatok nás posúva k tzv. presnej psychiatrii – prístupu, ktorý hľadá fyzické súvislosti duševných porúch, aby sme mohli pacientov liečiť individuálne.“

Presná psychiatria a prepojenie tela s mysľou

Myšlienka tzv. precision psychiatry (presnej psychiatrie) získava v posledných rokoch čoraz väčšiu podporu. Jej cieľom je spájať poznatky o psychických a fyzických aspektoch zdravia, aby liečba bola personalizovaná. Namiesto jednotného prístupu ku všetkým pacientom by mali lekári zohľadňovať konkrétny typ depresie a rizikové faktory, ktoré s ním súvisia.

Na dôležitosť tohto prístupu upozornila aj doktorka Chiara Fabbri z Univerzity v Bologni: „Prevencia a liečba telesných ochorení u ľudí s depresiou nie sú menej dôležité než samotná liečba depresie. Tieto fyzické stavy sú bežné a budú ešte častejšie.“ Pripomenula, že podľa Medzinárodnej diabetologickej federácie sa v Európskom regióne očakáva do roku 2050 nárast počtu ľudí s cukrovkou na 66 miliónov, čo predstavuje približne 10-percentný nárast.

Fabbri zdôraznila, že štúdia z NEO kohorty poskytuje cenné poznatky o tom, ako cielenejšie predchádzať kardiometabolickým ochoreniam u pacientov s depresívnymi symptómami. „Je to zdravotnícka priorita – zabrániť týmto chorobám, diagnostikovať ich včas a zlepšovať dlhodobé sledovanie aj liečbu,“ uviedla.

Spojenie duševného a telesného zdravia

Výsledky výskumu jasne ukazujú, že depresia nie je jednotná diagnóza, ale súbor rôznorodých stavov, ktoré môžu ovplyvniť organizmus odlišnými spôsobmi. Z biologického hľadiska ide o prepojenie medzi mozgom a telom – chemické a hormonálne procesy, ktoré sa menia pri depresii, môžu ovplyvniť imunitu, metabolizmus aj srdcovo-cievny systém.

Vedci preto vyzývajú, aby sa duševné zdravie vnímalo s rovnakou vážnosťou ako telesné. Depresia podľa nich neznamená len psychickú nepohodu, ale môže byť spúšťačom reťazových reakcií v tele, ktoré časom vedú k vážnym ochoreniam.

Štúdia NEO ponúka nový pohľad na to, ako možno lepšie prepojiť psychiatriu s preventívnou medicínou. Ak sa potvrdí, že konkrétne typy depresie majú predvídateľné telesné dôsledky, mohlo by to umožniť vytvoriť personalizované plány liečby, ktoré by kombinovali psychoterapiu, lieky a úpravu životného štýlu s prevenciou chronických ochorení.

Depresia tak podľa vedcov predstavuje most medzi duševným a telesným svetom človeka – a pochopenie tohto prepojenia môže zásadne ovplyvniť budúcnosť medicíny. Výskum z Amsterdamu je ďalším krokom k tomu, aby sa duševné zdravie prestalo považovať za oddelené od zvyšku tela, ale za jeho neoddeliteľnú súčasť.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy

Zdroje: Knowridge, Science Daily 

Najnovšie videá

Trendové videá