Vedci objavili v atmosfére úplne novú látku, môže to byť dôvod na obavy

Novinky z oblasti vedy sa väčšinou pohybujú v radostnom a pozitívnom spektre. Avšak toto pravidlo nemusí vždy platiť. Vedci z Kodaňskej univerzity objavili v zemskej atmosfére novú zlúčeninu, ktorá by mohla predstavovať dôvod na obavy.

Do tretice

Má ísť konkrétne o tzv. trioxidy, a teda molekuly tvorené troma atómami kyslíka. Takýto zhluk atómov je pritom extrémne reaktívny a môže mať vplyv na ľudský organizmus, ako aj na globálnu klimatickú zmenu, vysvetľuje ScienceDaily.

Pokúsme sa však vložiť si celú problematiku, pre lepšie pochopenie, do kontextu. ScienceDaily objasňuje, že „bratrancom“ trioxidov je napríklad aj všeobecne známy peroxid vodíka, ktorý má v každodennom svete množstvo využití. Používa sa napríklad na bielenie vlasov a zubov, čistenie rán či ako raketové palivo. Molekula peroxidu je tvorená len dvoma atómami kyslíka, no napriek tomu je značne reaktívna.

Tri atómy oxidu túto reaktivitu, samozrejme, len znásobujú. Aspoň teoreticky. Ak sa už však chystáš oprášiť svoje rúško z čias prvej vlny Covidu, zastav. Len za ten čas, ktorý ti trval dostať sa po toto slovo, si do svojich vlastných pľúc vdýchol aspoň niekoľko miliárd molekúl týchto zlúčenín.

Žiadna novinka

Nejde totižto o „novú“ látku v pravom slova zmysle, píše ScienceAlert. Je len novo objavená. „Tieto molekuly existovali vždy, len sme o nich doposiaľ nevedeli,“ objasňuje chemik Henrik Grum Kjærgaard z výskumného tímu v Kodani.

Dôležitá je však možná reakcia s elementami, ktoré v atmosfére neboli tak úplne prítomné vždy. Nimi môžu byť napríklad látky, ktoré ľudská populácia začala do ovzdušia vypúšťať len za posledné desaťročia. ScienceAlert ponúka aj jednoduchú rovnicu na jednoduchšiu predstavu tejto problematiky.

zdroj: Unsplash/Vedrana Filipović

Ako príklad poslúži obyčajná voda, teda H2O. V jej väzbe sa nachádza len jeden atóm kyslíka, a teda, ako vieme pozorovať aj v každodennom svete, nie je príliš reaktívna. Pridajme však len jeden ďalší atóm kyslíka a vznikne spomínaný peroxid, ktorý sme už priblížili.

Ide o jednoduchý príklad reakcie, avšak tie, ktoré môžu teoreticky prebiehať v atmosfére, sú oveľa komplexnejšie a môžu mať ďalekosiahle následky.

Môžu, nemusia

Vedci však zatiaľ nevedia, o aké následky konkrétne ide. Podozrenie majú napríklad na ich kombináciu s aerosólmi obsiahnutými vo vzduchu, ktorý ľudia dýchajú. „Spolu s nimi vytvoria nové zlúčeniny s novými efektami,“ opisuje Kjærgaard.

„Je ľahké si predstaviť, že pri vdýchnutí by mohli mať nežiadúce účinky na ľudský organizmus,“ dodáva. Upozorňuje však, že výskumníci zatiaľ jednoducho nevedia, do akej miery môžu byť tieto tvrdenia pravdivé.

Aerosóly majú podľa portálu ScienceDaily taktiež vplyv na globálne otepľovanie. Ale presne zmerať tento dopad je aj v kruhoch odborníkov dosť zložité.

„Slnečné svetlo je ako absorbované, tak aj odrážané aerosólmi,“ objasňuje ďalej chemik. Dodáva, že pri reakcii s inými látkami môžu aerosóly vytvárať mračná, ktoré taktiež prispievajú k zmene klímy.

zdroj: Unsplash/Liane Metzler

Podľa Kjærgaarda je však najdôležitejším objavom samotná existencia trioxidov, nehľadiac na súčasný nedostatok poznatkov o ich efektoch. „Je naozaj významné, že dokážeme pomocou priameho pozorovania dokázať, že sa tieto častice v atmosfére skutočne nachádzajú,“ prízvukuje vedec.

„Vieme, že dokážu vzniknúť z takmer všetkých chemických zlúčenín, a že sú prekvapivo stabilné.“ Dodáva, že vedcom tento objav umožňuje potenciálne nebezpečné látky skúmať oveľa spoľahlivejšie a zároveň im dáva príležitosť zareagovať pohotovo, pokiaľ sa naozaj preukážu ako hrozba.