Vedci odhalili, čo robí ľudí náchylných veriť konšpiráciám. „Odhaľovaním“ si kompenzujú jednu vec

Podľa nového výskumu publikovaného v časopise Nature Communications môže byť osamelosť počas dospievania spojená s väčšou pravdepodobnosťou dôvery v  konšpiračné teórie v dospelosti. 

Tím psychológov z Nórska analyzoval údaje z takmer troch desaťročí viac ako 2 200 Nórov, aby skúmal, ako sociálne väzby ovplyvňujú názory jedincov v strednom veku.

Výskum sa zameral na dlhodobé údaje o životných trajektóriách, čo je metóda, ktorá doposiaľ chýbala v štúdiách o konšpiračných názoroch. Konkrétne sa zamerali na obdobia v životoch respondentov od ich školských rokov až do štyridsiatky.

Výsledky ukázali, že čím osamelejší boli účastníci v roku 1992 ako dospievajúci, tým viac mali v roku 2020 sklon veriť konšpiračným svetonázorom. Okrem toho, čím viac sa ich pocit osamelosti zvyšoval počas života, tým väčšia bola pravdepodobnosť, že v dospelosti zastávali konšpiračné názory.

Tento vzťah zostal prítomný aj po zohľadnení možných rušivých faktorov, akými sú vek, pohlavie, vzdelanie rodičov, politická orientácia a symptómy depresie a úzkosti.

Osamelosť ich mohla motivovať obrátiť sa na teórie o svetovom sprisahaní ako na spôsob, ktorým sa snažia ochrániť si svoje ego, alebo si nájsť sociálne väzby v skupinách s podobne zmýšľajúcimi jedincami.

Výskumníci upozorňujú, že ich údaje pochádzajú z Nórska, technologicky vyspelej spoločnosti s vysokou úrovňou dôvery v inštitúcie, a preto nemusia byť ich zistenia priamo aplikovateľné na iné kultúry. Tento aspekt naznačuje potrebu ďalších štúdií v rôznych kultúrnych kontextoch.

Ak by bola teória pravdivá a aplikovateľná na Slovensko, osamelých ľudí by sme mali v krajine skutočne veľa. Podobne by to bolo aj v ostatných krajinách V4.

Konšpiračným teóriám verí viac ako polovica Slovákov

Konšpiračné teórie súvisiace s pandémiou Covidu-19 totiž rezonujú v krajinách Vyšehradskej štvorky (V4) aj dva roky po jej skončení. Konštatujú to vedci zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorí realizovali projekt „Pandemické pravdy“ v krajinách V4. O výsledkoch ďalej informuje agentúra SITA.

Covidové konšpirácie sú medzi obyvateľmi Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska najpopulárnejšie. O niečo menej populárne sú teórie, ktoré vedci zo SAV nazvali antivedecké a protizápadné konšpirácie. Najväčšie rozdiely medzi krajinami sa ukazujú pri protizápadných konšpiráciách, pričom slovenskí respondenti súhlasia s takýmito konšpiračnými teóriami výrazne najviac.

S teóriami o pandémii Covid-19 najviac súhlasili respondenti na Slovensku. Platí to o každom z troch posudzovaných výrokov: „Pandémia Covid-19 bola súčasťou väčšieho plánu, ako kontrolovať spoločnosť“, „Počas epidémie Covid-19 boli hlásenia o počtoch mŕtvych na koronavírus umelo nadhodnocované“ a „Informácie o závažných škodlivých následkoch očkovania proti Covid-19 sú zámerne zamlčované.“ Aspoň jednu z týchto teórií považuje za pravdivú 56 % opýtaných na Slovensku.

Na Slovensku, v Českej republike i v Maďarsku konšpiračným teóriám o pandémii Covid-19 najviac veria respondenti, ktorí subjektívne opisujú svoju príjmovú situáciu domácnosti ako zlú. Toto zistenie však vôbec neplatí pre Poľsko.

V Českej republike a v Poľsku výrazne viac veria takýmto konšpiráciám voliči súčasnej opozície, na Slovensku sú to najmä voliči súčasnej koalície strán Smer-SD, Hlas-SD a SNS. V Maďarsku sa voliči vládneho Fideszu pri takýchto konšpiráciách výraznejšie neodlišujú od voličov iných politických strán. Platí, že vo všetkých krajinách V4 najmenej veria teóriám o pandémii Covid-19 najmladší respondenti (do 30 rokov) a vysokoškolsky vzdelaní respondenti.