Vedci odhalili kľúčové črty, ktoré predlžujú život. Byť aktívny a svedomitý sa oplatí

Nový vedecký výskum prináša fascinujúci pohľad na to, ako tvoje osobnostné črty môžu ovplyvniť dĺžku života. Nie je to len genetika či životný štýl, čo rozhoduje o tom, ako dlho budeš žiť – dôležitú úlohu zohráva aj to, ako vnímaš sám seba. 

Zamysli sa: opísal by si sa ako impulzívny a náladový človek, alebo skôr ako zodpovedný a aktívny typ? Ak patríš do tej druhej skupiny, vedci majú pre teba dobrú správu. Nová štúdia totiž ukázala, že ľudia, ktorí sa považujú za aktívnych, organizovaných, nápomocných a svedomitých, majú vyššiu šancu dožiť sa vyššieho veku.

Od „Veľkej päťky“ k detailnejšiemu obrazu osobnosti

Psychológovia v minulosti hodnotili osobnosť pomocou modelu OCEAN (Otvorenosť, Svedomitosť, Extroverzia, Prívetivosť a Neurotizmus). Tento prístup rozdeľoval ľudské správanie do piatich základných dimenzií, no výskumníci zistili, že takýto pohľad je až príliš zjednodušený.

Nová štúdia, publikovaná v Journal of Psychosomatic Research, preto tieto kategórie rozobrala do menších a presnejších častí. Vedci analyzovali odpovede 22-tisíc účastníkov, ktorí v minulosti vypĺňali dotazníky osobnosti a každú odpoveď hodnotili ako samostatnú črtu. Údaje o úmrtnosti sledovali v období medzi 6. a 28. rokom života.

„Zistili sme, že prediktívna hodnota osobnosti sa takmer zdvojnásobí, keď sa pozrieme na detailnejšie črty namiesto širokých kategórií,“ vysvetlil René Mõttus, profesor osobnostnej psychológie na Univerzite v Edinburghu a spoluautor štúdie.

Podľa neho to naznačuje, že osobnosť ovplyvňuje dlhovekosť viacerými spôsobmi. „U jedného človeka to môže súvisieť s reguláciou emócií, u iného s konkrétnym správaním,“ dodal Mõttus pre Euronews Health.

Aktívni a zodpovední majú navrch

Najsilnejším prediktorom dlhšieho života bola črta „aktívny“. Ľudia, ktorí sa takto opísali, mali podľa výskumníkov o 21 % nižšie riziko úmrtia počas sledovaného obdobia – a to aj po zohľadnení veku, pohlavia či zdravotných diagnóz.

K dlhšiemu životu prispievali aj vlastnosti ako organizovanosť, živosť, pracovitosť, dôkladnosť a ochota pomáhať. Naopak, tí, ktorí sa označili za úzkostných alebo náladových, vykazovali zvýšené riziko predčasného úmrtia.

Psychológ Dr. John Francis Leader upozorňuje, že vzťah medzi osobnosťou a zdravím je komplexný: „V určitom zmysle môžu určité vzorce myslenia, cítenia a správania priamo ovplyvniť našu pohodu a schopnosť využívať preventívne opatrenia či podporu. To sa následne premieta do dĺžky života.“

Podľa neho by sa na základe týchto poznatkov mohli zdravotníci naučiť lepšie prispôsobovať starostlivosť rôznym osobnostným typom, aby dokázali preklenúť medzery v správaní pacientov.

Osobnosť nie je navždy daná

Možno si teraz hovoríš, že nepatríš medzi „aktívnych“ či „organizovaných“. Nie je to však dôvod na paniku. Ako zdôrazňuje Leader, osobnostné črty sú relatívne stabilné, ale nie nemenné.

„Môžu sa meniť počas života – najmä vďaka vedomému úsiliu alebo zásadným životným zmenám,“ vysvetľuje. Dodáva, že podpora okolia má zásadný vplyv: „Človek, ktorý má sám problém s motiváciou, môže v podpornom spoločenstve fungovať úplne inak. A naopak, niekto samostatný môže potrebovať len drobnú úpravu prostredia, aby naplno využil svoj potenciál.“

Budúcnosť personalizovanej medicíny

S rastúcim významom umelej inteligencie (AI) v zdravotníctve vidí Mõttus veľký potenciál aj pre výskum osobnosti. Predpokladá, že v budúcnosti bude možné presnejšie predpovedať duševné ochorenia či zmeny v pohode práve na základe detailných osobnostných profilov.

Takéto testy by sa mohli uplatniť nielen v zdravotníctve, ale aj v školách či na pracoviskách. Vedec však upozorňuje, že ide zatiaľ o dôkaz konceptu: „Bude to chcieť ešte niekoľko rokov výskumu, kým sa tieto poznatky stanú prakticky využiteľnými. Som si však istý, že nájdeme ešte silnejšie a intuitívnejšie prepojenia medzi osobnosťou a dlhovekosťou,“ uzatvára Mõttus.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy