Vedci odhalili, prečo Slováci zajedajú stres. Riešením má byť jedenie „zdravých mikroorganizmov“

Možno aj ty patríš do skupiny ľudí, ktorí stresové či emočne vypäté situácie zvládajú vďaka nekontrolovateľným návalom na chladničku. Tento problém postihuje mnohých ľudí na svete. Dobrou správou je, že koreň problému nie je v sile tvojej vôle, ale samotnom strese. 

Stres totiž narúša nervové okruhy súvisiace s príjmom potravy, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri vzniku a patogenéze porúch príjmu potravy. V nedávnej štúdii odborníčky Estefania Azevedo a Whitnei Smith z Univerzity Južnej Karolíny skúmali, ako stres a mikrobióm dokážu ovplyvniť vznik poruchy príjmu potravy. Podľa ich záverov niekoľko výskumov potvrdzuje, že záchvatové prejedanie (Binge eating disorder) môže byť spôsobené tvojimi črevami.  Na výskum poukázal portál Psychology Today. 

Chronický stres vplýva na poruchy príjmu potravy

„Keď je jednotlivec vystavený dlhodobému stresu, jeho telo udržiava zvýšené hladiny kortizolu. Táto hormonálna nerovnováha môže zvýšiť chuť do jedla a preferenciu vysokokalorických potravín. Časom toto stresom vyvolané stravovacie správanie vytvára neustály tlak na regulačné systémy tela, čo prispieva k metabolickej dysregulácii, obezite, inzulínovej rezistencii a kardiovaskulárnym ochoreniam,“ píšu autorky v štúdii. 

Poznáme akútny a dlhodobý stres. Dlhodobý stres je oproti akútnemu vo všeobecnosti oveľa škodlivejší. Jedným z dôvodov je, že stres aktivuje os hypotalamus-hypofýza-nadobličky (HPA), narúša špecifické nervové okruhy a dysreguluje kľúčové oblasti mozgu vrátane hypotalamu, hipokampu a laterálneho septa. Práve tieto konkrétne štruktúry sú vzájomne prepojené a majú zásadný význam pri spájaní stresových a potravových signálov, regulácii hladu, pocitu sýtosti či kognitívnych funkcií. 

Práve poruchy príjmu potravy (PPP) predstavujú komplexné psychiatrické stavy, ktoré sú výrazne ovplyvnené stresom. Odborníčky v štúdii upozorňujú na desiatky výskumov, ktoré naprieč rokmi priniesli množstvo dôkazov o tom, že stres interaguje s ľudskými genetickými predispozíciami, behaviorálnymi črtami a environmentálnymi faktormi, ako sú detské traumy a neurotizmus. Tým zvyšuje riziko vzniku porúch príjmu potravy.

Genetické štúdie odhaľujú, že za PPP môže z 40 – 60 % dedičnosť, avšak mechanizmy prepájajúce genetické riziko, stres a osobnostné črty zostávajú vedcom stále nejasné. Neurobiologický výskum síce objasnil niektoré mechanizmy. Stále nám však nie je jasné, prečo sú niektorí jedinci odolní voči chronickému stresu, zatiaľ čo u iných sa vyvíjajú poruchy príjmu potravy.

zdroj: Canva

Za všetkým hľadaj črevo

Črevná mikrobiota je komplexná komunita mikroorganizmov žijúcich v našom tráviacom trakte. Tieto mikroorganizmy zohrávajú kľúčovú úlohu pri trávení, posilňovaní imunity a regulácii metabolizmu. Narušenie tejto rovnováhy sa spája s rôznymi zdravotnými problémami. Vrátane neuropsychiatrických porúch, medzi ktoré patria aj poruchy príjmu potravy.

Akútny aj chronický stres dokáže narušiť rovnováhu črevného mikrobiómu. To následne prispieva k problémom s trávením, oslabenej imunite a dokonca zmenám v regulácii nálady. Tieto zmeny sa dejú prostredníctvom viacerých mechanizmov. Výskumníci v štúdii z roku 2017 informujú, že svoju úlohu zohráva aj imunitný systém, hormonálna signalizácia a osa črevo-mozog. 

Ako upozorňujú vedkyne v štúdii, výskum v posledných rokoch odhalil zaujímavý obojsmerný vzťah medzi črevnými mikróbmi, autoimunitou a biologickými procesmi, ktoré súvisia s poruchami príjmu potravy. Zistilo sa, že niektoré črevné baktérie dokážu produkovať aminokyseliny ako tryptofán, ktorý zvyšuje hladinu serotonínu. Tým ovplyvňuje našu náladu, imunitu a reguláciu chuti do jedla.

Nedávna štúdia z roku 2024 priniesla dokonca výsledky o tom, že zníženie črevnej mikrobioty vedie k zvýšenému príjmu potravy a podporuje záchvatové prejedanie u myší. 

Zubári predávajú korunku 5-krát drahšiu: Expert s 20-ročnou praxou „odkryl“, čo ti tvoj stomatológ neprezradí

Teóriu potvrdzuje výskum na myšiach 

Vedec Jonathan Breton a jeho tím dokázali v roku 2021 na skupine myší vytvoriť pokus, vďaka ktorému odhalili špecifické zmeny v kategóriách črevných mikróbov v porovnaní s kontrolnou skupinou. Zaujímavé je, že objavili súvislosti medzi určitými triedami mikróbov a telesnou hmotnosťou, príjmom potravy, zložením tela a hladinami špecifických génov v hypotalame. Tieto zistenia naznačujú, že medzi črevným mikrobiómom, imunitným systémom a nervovými dráhami v čreve pri regulácii stravovacieho správania existuje komplexný vzťah. 

To, že zdravie čriev vie ovplyvniť aj naše stravovacie návyky potvrdzuje aj štúdia GWAS. Imunitný systém je priamo ovplyvňovaný črevným mikrobiómom a štúdie u pacientov s anorexiou preukázali zapojenie niekoľkých imunitných génov pri poruchách príjmu potravy. Výskum ukázal, že osoby s autoimunitnými alebo auto-zápalovými ochoreniami mali výrazne vyššie riziko rozvoja anorexie (o 36 %), bulímie (o 73 %) a nešpecifikovaných porúch príjmu potravy (o 72 %). Toto prepojenie medzi imunitou a poruchami príjmu potravy predstavuje sľubnú oblasť pre ďalší výskum.

zdroj: Freepik

Riešením môžu byť probiotiká

Za tvojimi chuťami na sladké, mastné a jednoducho, nezdravé, môžu stáť práve mikroorganizmy v čreve. Nevhodné baktérie totiž vyžadujú cukor a na oplátku ti zaň poskytnú dopamín. Prospešné baktérie potrebujú vlákninu a fermentované potraviny. Preprogramovanie tvojich chutí je však len v tvojich rukách. 

Stravovanie podporujúce zdravé mikróby je priamočiare. Zaraď do jedálnička viac vlákniny z potravín ako cibuľa, strukoviny, špargľa či artičoky. Obmedz sladkosti, ktoré živia problematické mikróby a podporujú zápaly. Siahni radšej po bobuľovom ovocí. Pomôcť môže aj podávanie probiotík. 

Výskum z 2022 ukazuje, že podávanie probiotík, ktoré obohacujú črevá o prospešné mikroorganizmy, prináša pozoruhodné výsledky u pacientov po bariatrickej operácii. U týchto pacientov sa po podávaní probiotík znížila závislosť na jedle. Tiež sa obmedzili epizódy záchvatového prejedania a zvýšil sa ich pocit nasýtenia. Tieto účinky naznačujú, že terapeutické intervencie zamerané na črevný mikrobióm môžu byť nádejným prístupom aj pri liečbe porúch príjmu potravy.

Stále však zostáva nevyriešenou otázkou kauzalita vzťahu medzi dysbiózou a poruchami príjmu potravy. Je narušenie črevnej mikroflóry príčinou alebo dôsledkom týchto porúch?

Zaujímavý experiment z roku 2019 ukázal, že po fekálnej transplantácii od pacienta s anorexiou do myší došlo u týchto zvierat k úbytku hmotnosti a zmenám v správaní. Avšak iný výskumný tím tento experiment zopakoval v roku 2021 a nedokázal tieto výsledky potvrdiť. To podčiarkuje potrebu dôkladnejšieho preskúmania fekálnej transplantácie ako možnej liečebnej metódy.

Aj keď je štúdium vzťahu medzi črevným mikrobiómom a poruchami príjmu potravy mladou oblasťou výskumu, prvotné výsledky sú nádejné. Naznačujú, že črevný mikrobióm môže byť jedným z kľúčových elementov pre lepšie pochopenie a efektívnejšiu liečbu týchto porúch. Na potvrdenie zistení a vytvorenie účinných liečebných postupov založených na modulácii mikrobiómu je však nevyhnutný ďalší rozsiahly výskum.

Zabudnutá zimná „superpotravina“ obsahuje všetky dôležité vitamíny. V špajze ju má azda každý

Začnime stravou

Na podporu zdravých čriev by sme mali konzumovať potraviny bohaté na probiotické a prebiotické mikróby. Probiotické baktérie môžeme prirovnať k zdravým črevným mikroorganizmom, zatiaľ čo prebiotiká (nestráviteľná vláknina) slúžia ako potrava pre tieto probiotické kultúry. Rovnako ako my, aj probiotické baktérie potrebujú energiu na správne fungovanie. Ak chceme svoje črevá udržať zdravé je preto kľúčové dať im presne tie potraviny, ktoré potrebujú. 

Kyslá kapusta, tradičná fermentovaná potravina, je bohatým zdrojom prospešných baktérií a vlákniny, ktorá efektívne bojuje proti tráviacim problémom. Pre najlepšie výsledky sa odporúča konzumovať čerstvú, nie konzervovanú verziu, informuje portál Healthline. 

Špargľa vyniká vysokým obsahom inulínu – prebiotickej vlákniny, ktorá slúži ako potrava pre prospešné baktérie v črevách. Okrem toho poskytuje vitamíny skupiny B a antioxidanty s protizápalovými účinkami. ďalšou potravinou, ktorú zaradiť do jedálnička je ananás. Ananás obsahuje bromelín, enzým, ktorý nielen uľahčuje trávenie bielkovín, ale tiež potláča zápaly a bolesť v celom tele. Znižuje tiež vylučovanie prozápalových látok poškodzujúcich črevnú výstelku.

Cibuľa a cesnak patria medzi najúčinnejšie prebiotické potraviny. Cibuľa obsahuje kvercetín bojujúci proti voľným radikálom, zatiaľ čo cesnak je bohatý na alicín. Ten má antimikrobiálne vlastnosti, a v cesnaku sa aktivuje po jeho nasekaní.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti