Vedci odhalili prekvapivé riziko: Bežné probiotikum pomáha škodcom v črevách

Závery najnovšej štúdie výskumníkov zo Štátnej univerzity v Severnej Karolíne na laboratórnych myšiach naznačujú, že probiotiká nemusia byť všeobecne prospešné pre tráviaci trakt. Práve naopak, niektoré môžu namiesto boja proti infekciám pomáhať ich šíreniu. Informuje o tom TASR na základe správy vedeckého servera Science News.

Vedci zistili, že jedna dávka probiotických baktérií Lactobacillus acidophilus obsiahnutých prírodne napríklad v mlieku či jogurtoch dokáže u myší, ktoré boli v nedávnej minulosti liečené antibiotikami, podporiť šírenie škodlivej baktérie Clostridioides difficile. Tá môže u ľudí spôsobovať hnačku či rôzne ďalšie tráviace ťažkosti.

Niektoré probiotiká môžu infekcie potlačiť

Naopak, iné probiotikum Lactobacillus gasseri Lg-36 vo výskume pomohlo organizmu brániť sa infekcii tou istou baktériou. „Oba mikróby z kmeňu Lactobacillus boli do štúdie vybrané pre ich známe priaznivé účinky na zdravie tráviacej sústavy,“ uvádza mikrobiológ Matthew Foley zo štátnej univerzity v Severnej Karolíne.

Vedec so svojimi kolegami očakávali medzi spomínanými dvoma probiotikami len malé rozdiely pri ich schopnosti pomáhať organizmu v boji proti tomu istému patogénu, no boli prekvapení, že sú „v podstate diametrálne odlišné“.

Záhadný ústav v Rusku skúmal stroje času a teleportáciu: Náhle ukončil činnosť, univerzita mlčí

Dôležitá je genetická výbava a vplyv na ďalšie baktérie

Vo svojej štúdii zistili, že Lactobacillus gasseri Lg-36 má gény navyše pre tvorbu antibakteriálnych peptidov, ktoré môžu efektívnejšie bojovať s baktériou C. difficile. Tento kmeň probiotík zároveň podporuje rast inej baktérie, Muribaculaceae, ktorá v tele vyhľadáva rovnakú potravu ako patogénna baktéria, čím obmedzuje možnosti jej šírenia.

L. acidophilus, naopak, škodlivé baktérie živí tým, že rozkladá bielkoviny na aminokyseliny, ktoré C. difficile potrebuje k rastu. Výskumníci navyše zistili, že pozitívne účinky baktérií Lactobacillus gasseri Lg-36 pretrvávali aj dlho po tom, čo opustili tráviaci trakt myší.