Vedci odhalili rytmus, ktorý predpovedá tvoju inteligenciu. Priniesli jasný dôkaz

Nová vedecká štúdia naznačuje, že úroveň inteligencie môže byť úzko spätá so spôsobom, akým náš mozog synchronizuje svoje činnosti počas náročného premýšľania, informuje Science Alert.

Vedci zistili, že čím vyššia je kognitívna schopnosť človeka, tým efektívnejšie sa jeho mozog dokáže zosúladiť so svojím vlastným „vnútorným rytmom“ – známym ako theta konektivita.

Nový ukazovateľ inteligencie?

Tento pojem označuje koordinovanú činnosť medzi rôznymi časťami mozgu pri frekvencii medzi 4 až 8 Hz. Ide o pomalé mozgové vlny, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu najmä v situáciách, keď je človek vystavený mentálnej záťaži – teda keď musí spracúvať zložité úlohy alebo sa rýchlo rozhodovať.

Vedúca výskumu, psychologička Anna-Lena Schubert z Univerzity Johannesa Gutenberga v nemeckom Mainzi, upozorňuje, že najvýraznejšie zosúladenie mozgových signálov nastáva v stredofrontálnej oblasti mozgu – a to najmä počas najnáročnejších fáz logického uvažovania. Tento jav sa zároveň vyskytuje častejšie u ľudí s vyšším skóre v testoch inteligencie a pamäti.

zdroj: Unsplash/ Robina Weermeijer

Hoci sa theta konektivita skúma už dlhšie, táto štúdia prináša nové poznatky o tom, ako veľmi je flexibilná a citlivá na meniace sa podmienky. Ukazuje sa, že niektorí ľudia dokážu svoje mentálne „systémy“ rýchlejšie a efektívnejšie prepínať v reakcii na nové pravidlá či situácie – a to je pravdepodobne jeden z kľúčových znakov vyššej inteligencie.

Do výskumu sa zapojilo 148 dobrovoľníkov

Výskumný tím sa rozhodol preskúmať theta konektivitu ako možný neurologický základ kognitívnej kontroly – teda schopnosti mozgu regulovať myslenie, emócie a správanie podľa toho, čo si aktuálna úloha vyžaduje.

Do výskumu zapojili 148 dobrovoľníkov vo veku 18 až 60 rokov, ktorých najprv otestovali v oblasti pamäti a logického uvažovania. Následne každému z nich nasadili EEG čiapku, ktorá snímala elektrickú aktivitu mozgu počas riešenia troch špeciálne navrhnutých úloh.

Úlohy boli navrhnuté tak, aby neboli jednotlivo príliš náročné, no rýchlo sa menili ich pravidlá – čo od účastníkov vyžadovalo schopnosť rýchlej adaptácie.

V čom spočívali úlohy?

Prvá úloha spočívala v tom, že sa účastníkom zobrazovali čísla od 1 do 9 a museli rýchlo rozhodnúť, či je číslo väčšie alebo menšie ako 5, prípadne či ide o párne alebo nepárne číslo. Druhá úloha využívala tzv. Navonove figúry – veľké geometrické tvary zložené z malých tvarov, pričom účastníci museli buď identifikovať globálny (veľký) tvar, alebo detailné (malé) prvky.

Tretia úloha predstavovala kombináciu čísiel a písmen, pričom sa účastníci rozhodovali, či je číslo nad alebo pod päťkou, prípadne či je písmeno samohláska alebo spoluhláska.

Výskumníci sledovali najmä to, ako sa mozog správa pri prechode medzi jednotlivými úlohami a pravidlami. Zvláštny dôraz kládli na to, či sa zmeny v theta vlnách dajú spojiť s lepším výkonom v kognitívnych testoch – a odpoveď bola jednoznačne kladná.

Viac než len sústredenie

Zistenia ukázali, že rozhodujúcim faktorom v inteligencii nemusí byť výlučne schopnosť udržať pozornosť dlhý čas, ale skôr rýchlosť a efektivita, s akou dokáže človek prepínať medzi rôznymi druhmi myslenia.

„Jedinci s vyššou synchronizáciou v stredofrontálnej oblasti mozgu lepšie zvládajú odolávať rušivým vplyvom – či už ide o vibrujúci telefón, alebo hluk v okolí počas čítania,“ vysvetľuje Schubertová. 

Záver štúdie naznačuje, že tieto objavy môžu v budúcnosti otvoriť nové možnosti na výskum mozgu a možno aj pre vývoj diagnostických nástrojov založených na mozgovej aktivite. Hoci praktické využitie zatiaľ nie je na dosah, podľa Schubertovej ide o dôležitý krok k pochopeniu toho, ako inteligencia funguje na neurologickej úrovni.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti