Vedci odhalili skrytý limit ľudského života: Dlhovekosť má svoje biologické maximum. Tento vek môžeš dosiahnuť

Ľudská dlhovekosť sa neustále predlžuje, technológie napredujú, medicína dosahuje míľniky, o ktorých sa mnohým kedysi len snívalo, no napriek všetkým pokrokom sme stále limitovaní vlastnou biológiou.

Nesmrteľnosť je zatiaľ len svetlom v diaľke, ktoré nás vedie, no nenechá sa chytiť. Túžba pochopiť hranice života priviedla vedcov z Univerzity Erasmus v Tilburgu a Rotterdame k ambicióznej otázke: ako dlho môže človek žiť, ak mu do cesty nevstúpi choroba ani náhoda.

Ako dlho môžeme skutočne žiť?

Tím vedcov z Univerzity Erasmus v Tilburgu a Rotterdame sa rozhodol preniknúť hlbšie do tajomstiev ľudskej dlhovekosti. Ich výskum siahal naprieč tromi desaťročiami a zahŕňal analýzu dát viac než 75 000 obyvateľov Holandska, ktorí zomreli do roku 2017. Cieľ bol jasný – určiť, kam až môže siahať prirodzená hranica ľudského života, ak doň nezasiahne choroba, úraz či iná náhoda.

Po dôkladnom spracovaní a porovnávaní tisícok dát sa ukázalo, že ľudský vek sa s pribúdajúcimi rokmi „vyrovnáva“ okolo hranice deväťdesiatich rokov. V tomto období sa život akoby stabilizuje – nie končí, ale vstupuje do fázy, kde sa biologické možnosti tela už takmer vyčerpávajú.

Výskumníci následne vytvorili model, ktorý určil maximálnu dĺžku ľudského života. Podľa ich analýz sa horná hranica dlhovekosti ustálila na približne 115 rokoch. Konkrétne u žien dosiahla 115,7 roka a u mužov 114,1 roka. Ako však uviedol profesor John Einmahl, dlhovekosť nie je nemenná veličina.

Niektorí jedinci prekonávajú hranice, ktoré veda považuje za maximálne. Jedným z nich bol Jiroemon Kimura z Japonska, najstarší muž v dejinách, overený Guinnessovou knihou rekordov. Unilad uvádza, že sa dožil 116 rokov a 54 dní. Rovnaký rekord dnes drží aj žena – Ethel Caterha, ktorá v súčasnosti oslavuje 116 rokov a 48 dní. Ako posledná žijúca poddaná kráľa Eduarda VII. stelesňuje živý dôkaz toho, že ľudská dlhovekosť síce má svoje hranice, no občas sa ich niekto odváži prekročiť.

RNA z potravy podporuje dlhovekosť

Dlhovekosť však nie je len o počte rokov, ale aj o kvalite, v akej ich dokážeme prežiť. A práve táto „kvalitatívna stránka“ života sa stáva novým cieľom modernej biológie starnutia.

Tím výskumníkov pod vedením profesorky Anny Spang z Univerzity v Bazileji sa rozhodol preskúmať, ako výživa ovplyvňuje mechanizmy, ktoré stoja za dlhovekosťou, uvádza Scitech Daily. Využili na to nenápadný, no pre biológiu neoceniteľný organizmus – mikroskopického červa Caenorhabditis elegans. Jeho jednoduché telo dokonale odzrkadľuje základné princípy ľudského starnutia.

Červy sa bežne živia baktériami, ktoré obsahujú molekuly dvojvláknovej RNA. Práve tieto molekuly sa ukázali ako kľúčový faktor. „RNA z potravy sa vstrebáva v čreve. Aktivuje mechanizmy, ktoré majú ochranný účinok.“ Vysvetľuje Emmanouil Kyriakakis, hlavný autor štúdie.

V črevách sa zároveň aktivoval proces autofágie. Ide o prirodzený „recyklačný systém“ buniek, ktorý rozpoznáva a rozkladá poškodené časti. Vďaka autofágii sa znižuje hromadenie toxických proteínov, ktoré sú jednou z príčin starnutia. Kyriakakis dodáva, že účinky neboli viditeľné len v črevách, ale aj v iných orgánoch: „Prekvapilo nás, keď sme zistili, že črevo komunikuje s ostatnými orgánmi. Pozorovali sme ochranné účinky nielen v mieste pôsobenia, ale aj vo svaloch a v celom organizme.“

Výsledky boli jednoznačné. Červy, ktoré dostávali vyváženú stravu, boli aktívne, pohyblivé a dožívali sa vyššieho veku. Niektoré druhy RNA dokonca vyvolali systémovú stresovú reakciu, ktorá bunky paradoxne chránila pred vplyvom škodlivých bielkovín, čím podporila dlhovekosť. „Tým sa predĺžila ich dĺžka života,“ hovorí Kyriakakis. Mechanizmy pozorované u červov sa do veľkej miery podobajú tým, ktoré fungujú aj v ľudskom organizme.

Výživa preto nepredstavuje len zdroj energie, ale aj nástroj na udržiavanie rovnováhy, regenerácie a bunkovej vitality. „Špecifické zložky potravy dokážu aktivovať prirodzené ochranné mechanizmy tela,“ uvádza Spang. 

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking