Vedci odhalili spúšťač zákernej rakoviny bez príznakov. Štvrtina Slovákov s ňou bojuje pravidelne

Rakovina vaječníkov patrí medzi najnebezpečnejšie gynekologické ochorenia. Zabije viac žien ako akýkoľvek iný typ rakoviny reprodukčných orgánov. Prognóza pacientok sa za posledné desaťročia takmer nezlepšila. Hlavným problémom je schopnosť tejto rakoviny rýchlo sa rozšíriť do iných častí tela – metastázovať.

Nový výskum priniesol prekvapivé zistenie. Chronický psychický stres, s ktorým podľa Trendu zápasí vyše štvrtina Slovákov, výrazne urýchľuje tento proces. Vedci prvýkrát identifikovali presný mechanizmus, ako sa to deje na molekulárnej úrovni. Informuje o tom web eCancer a štúdia uverejnená v časopise Acta Pharmaceutica Sinica B.

Stres ako spúšťač rakoviny

Dlhodobý stres spúšťa v tvojom tele zložitú reakciu. Mozog aktivuje systém zvaný hypotalamo-hypofýzo-adrenálna os. Táto os vyplavuje do krvi stresové hormóny, najmä kortizol. Kortizol má v normálnych situáciách chrániť organizmus pred nebezpečenstvom.

Problém nastáva, keď stres trvá príliš dlho. Vysoké hladiny kortizolu začnú škodievať. Vedci zistili, že kortizol aktivuje v rakovinových bunkách proteín nazývaný NR3C1. Tento proteín funguje ako spínač, ktorý zapína génové programy podporujúce rast a šírenie rakoviny.

Experimenty na myšiach ukázali dramatické výsledky. Zvieratá vystavené chronickému stresu mali výrazne viac metastáz. Úrovne CA125, markera rakoviny vaječníkov, boli u stresovaných myší podstatne vyššie. Hmotnosť a objem nádorov tiež rástli rýchlejšie.

Objavenie kľúčového mechanizmu

Vedci sa rozhodli preskúmať, čo sa deje vo vnútri rakovinových buniek počas stresu. Pomocou pokročilých genetických techník analyzovali tisíce génov naraz. Objavili zaujímavý vzorec.

Aktivácia proteínu NR3C1 spúšťa výrobu ďalšieho proteínu – NUPR1. Tento proteín pôvodne pomáhal bunkám prežiť v stresových situáciách. V rakovinových bunkách však získava nebezpečnú úlohu. NUPR1 aktivuje gény, ktoré menia štruktúru buniek.

Proces sa nazýva epiteliálno-mezenchýmová premena. Bunky strácajú svoje pevné spojenia. Stávajú sa pohyblivejšími. Získavajú schopnosť prenikať cez tkanivá a cestovať krvou do vzdialených orgánov.

zdroj: freepik

Experimentálne potvrdenie

Vedci testovali svoju teóriu viacerými spôsobmi. Blokovali pôsobenie NR3C1 pomocou lieku mifepristone. Výsledok bol jasný – šírenie rakoviny sa dramaticky spomalilo. Myši liečené týmto liekom mali podstatne menej metastáz.

V laboratórnych pokusoch s ľudskými rakovinovými bunkami vedci pozorovali fascinujúce zmeny. Bunky ošetrené kortizolom menili svoj tvar. Stávali sa vretenovitými a uvoľňovali svoje spojenia. Tieto zmeny podporovali ich schopnosť migrovať.

Keď vedci umlčali gén pre NUPR1, bunky stratili túto agresívnu vlastnosť. Nemohli sa už tak efektívne pohybovať ani prenikať cez bariéry.

Klinické dôkazy u pacientok

Laboratórne výsledky vedci overili na vzorkách tkanív od 75 žien s rakovinou vaječníkov. Analýza potvrdila ich teóriu. Pacientky s vysokými hladinami NR3C1 a NUPR1 mali horší priebeh ochorenia.

Databáza tisícok pacientiek ukázala jednoznačný vzorec. Ženy s vysokou aktivitou týchto proteínov žili kratšie. Rakovina sa u nich rýchlejšie šírila a horšie reagovala na liečbu.

Zaujímavé je, že v zdravých vaječníkoch sa tieto proteíny takmer nevyskytujú. Ich prítomnosť úzko súvisí s agresívnosťou rakoviny a pokročilým štádiom ochorenia.

Nové terapeutické možnosti

Objav otvára dvere novým liečebným prístupom. Vedci už testujú látky, ktoré blokujú interakciu medzi NR3C1 a NUPR1. Táto stratégia by mohla zastaviť šírenie rakoviny bez ovplyvnenia zdravých buniek.

Dôležité je aj porozumenie úlohy stresu v progresii ochorenia. Pacientky by mali dostať nielen protirakovinovú liečbu, ale aj psychologickú podporu. Redukcia stresu môže spomaľovať rast nádorov.

Ďalší výskum sa zameriava na vývoj presných diagnostických testov. Meranie hladín NR3C1 a NUPR1 by mohlo pomôcť lekárom lepšie predpovedať priebeh ochorenia. Pacientky s vysokým rizikom by dostali intenzívnejšiu liečbu.

Širší pohľad na problém

Rakovina vaječníkov postihuje ročne státisíce žien po celom svete. Často sa diagnostikuje v pokročilom štádiu, keď sa už rozšírila po brušnej dutine. Päťročné prežitie pacientiek s metastázami nedosahuje ani 50 percent.

Nové poznatky menia pohľad na túto chorobu. Rakovina nie je izolovaný problém jedného orgánu. Je to komplexné ochorenie, na ktoré vplývajú psychické, hormonálne a genetické faktory.

Výskum zdôrazňuje potrebu holistického prístupu k liečbe. Ošetrovanie musí zahŕňať nielen chemoterapiu a chirurgiu, ale aj starostlivosť o duševné zdravie pacientok. Redukcia stresu môže byť súčasťou protirakovinovej terapie.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti