Psychopatia má fyzické základy v štruktúre mozgu. Revolučný objav vedcov mení pohľad na poruchu

Tím z Výskumného centra Jülich a Univerzity RWTH Aachen v Nemecku porovnal snímky mozgov 39 mužov s diagnózou psychopatie so snímkami zdravých dobrovoľníkov. Výsledky sú prekvapivé a môžu zásadne zmeniť náš prístup k pochopeniu a liečbe tejto poruchy osobnosti.

„Psychopatia predstavuje jeden z najväčších rizikových faktorov pre vážne a pretrvávajúce násilie,“ konštatujú vedci vo svojej štúdii uverejnenej na portáli Springer Nature Link. Práve preto sa rozhodli preskúmať neurobiologické základy tohto stavu pomocou magnetickej rezonancie a štandardizovaných testov, informuje Science Alert. 

Ako vedci merali psychopatiu

Výskumníci používali uznávaný nástroj nazývaný Psychopathy Check-List (PCL-R). Tento test kombinuje rozhovory s profesionálnymi hodnoteniami a oficiálnymi záznamami. Výsledkom sú tri skóre – celkové hodnotenie plus dva špecifické faktory.

Prvý faktor meria medziľudské a emocionálne vlastnosti. Druhý sa zameriava na impulzívne a antisociálne správanie. Práve tu vedci objavili kľúčové rozdiely.

Kým pri prvom faktore našli len mierne odchýlky v štruktúre mozgu, pri druhom faktore boli rozdiely dramatické. Ľudia s vysokým skóre v antisociálnom správaní mali výrazne zmenšené určité oblasti mozgu.

Ktoré časti mozgu sú postihnuté

Vedci identifikovali štyri kľúčové oblasti s významnými zmenami. Pons – časť mozgového kmeňa, talamuz, bazálne gangliá a inzulárna kôra. Tieto regióny kontrolujú nedobrovoľné činnosti a spracovávajú emócie.

Zároveň interpretujú zmyslové informácie, ovplyvňujú motiváciu a rozhodovanie. Práve tieto funkcie zásadne určujú, ako reagujeme na okolité prostredie. Keď sú poškodené alebo zmenšené, môže to vysvetľovať typické správanie psychopatov.

Navyše vedci zistili, že mozgy psychopatických subjektov boli v priemere o 1,45 percenta menšie ako mozgy kontrolnej skupiny. Tento údaj je ťažké interpretovať, ale môže poukazovať na vývojové problémy u ľudí klasifikovaných ako psychopati.

Čo to znamená pre antisociálne správanie

„Súčasné výsledky naznačujú, že poruchy zachytené druhým faktorom PCL-R súvisia s objemovými deficitmi v oblastiach patriacich do frontálno-subkortikálnych okruhov,“ vysvetľujú vedci. Tieto okruhy sa podieľajú na kontrole správania.

Výsledky naznačujú, že antisociálne a impulzívne správanie u ľudí s psychopatickou osobnosťou môže byť silno ovplyvnené spoločnými neurologickými charakteristikami. To je revolučné zistenie, ktoré mení náš pohľad na túto poruchu.

Doteraz sme psychopatiu vnímali predovšetkým ako psychologický problém. Teraz vidíme, že má aj jasné fyzické základy v štruktúre mozgu. Toto poznanie otvára nové možnosti pre diagnostiku a potenciálnu liečbu.

Potreba ďalšieho výskumu

Treba však zostať opatrný. Táto štúdia je relatívne malá a má obmedzené množstvo rôznorodých subjektov. Ďalší výskum bude potrebný na získanie viacerých dát a potvrdenie týchto zistení na väčšej vzorke populácie.

Budúce štúdie by mali zvážiť aj iné možné príčiny týchto rozdielov v štruktúre mozgu. Môže ísť o zneužívanie drog alebo traumatické zážitky. Identifikácia príčiny a následku bude kľúčová pre lepšie pochopenie.

Debata o tom, ako presne klasifikovať psychopatiu, stále pokračuje. Táto porucha sa typicky prejavuje chronickým nedostatkom empatie, manipulatívnym správaním a sklonmi k impulzívnosti a riskovaniu.

Hoci úroveň psychopatie sa môže u jednotlivcov líšiť, môže viesť k agresívnym a násilným činom. Práve lepšie pochopenie tejto poruchy môže pomôcť tento problém riešiť.

„Záverom možno povedať, že tieto zistenia sú kompatibilné s dimenzionalitou PCL-R konštruktu a naznačujú obzvlášť silnú asociáciu antisociálneho správania s menšími objemami v rozsiahlych subkortikálno-kortikálnych oblastiach mozgu,“ uzatvárajú vedci.

S každým novým poznaním sa približujeme k tomu, aby sme mohli psychopatom skutočne pomôcť – a zároveň chrániť spoločnosť pred ich potenciálne nebezpečným správaním.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti