Vedci pred desiatkami rokov vypočítali „kolaps sveta“ na rok 2026: „Naši prapravnuci nezomrú od hladu, budú rozdrvení“

Predpovede konca sveta sprevádzajú ľudstvo už tisíce rokov. Jedna z najstarších zaznamenaných pochádza spred približne 4 800 rokov, keď autor z dávnej Asýrie opisoval úpadok morálky a hodnôt u mladšej generácie ako znak blížiaceho sa rozpadu civilizácie, píše portál The Mirror.

Podobné varovania sa odvtedy pravidelne vracali v rôznych podobách a často sa opierali skôr o vieru a symboly než o dáta. Aj preto sa medzi nimi vyníma jedna „vedeckejšia“ predpoveď, ktorá sa dodnes zdieľa najmä pre konkrétny dátum, ktorý stanovila.

Proroctvá v dejinách a snaha nájsť presný dátum

Historické predpovede konca sveta prichádzali najmä z náboženského prostredia. Napríklad židovský líder Šimon bar Giora očakával zánik sveta okolo roku 70 nášho letopočtu. Iní kazatelia a náboženskí myslitelia posúvali „koniec“ do ďalších období a často ho spájali s morálnym úpadkom či božím trestom. Väčšinu z týchto tvrdení však spájala jedna vec – nedali sa overiť výpočtom ani postaviť na merateľných trendoch.

Práve preto zaujala pozornosť štúdia, ktorá sa objavila v akademickom časopise Science a namiesto mystiky pracovala s matematikou. Autori v nej nepredpovedali katastrofu typu asteroidu, jadrovej vojny či supervulkánu, ale problém, ktorý sa nedá „vypnúť“ jedným rozhodnutím: rast populácie.

Model z roku 1960 a piatok 13. novembra 2026

V novembri 1960 publikoval časopis Science štúdiu trojice výskumníkov z University of Illinois – Heinza von Foerstera, Patricie M. Mora a Lawrencea W. Amiota. Skúmali trendy rastu populácie v západnej spoločnosti v priebehu približne predchádzajúceho storočia a ich výpočty vyústili do provokatívneho záveru.

Podľa modelu by sa rast počtu obyvateľov mal zrýchľovať takým tempom, že by „smeroval k nekonečnu“ práve v piatok 13. novembra 2026, dodáva portál LADBible.

Autori zároveň naznačili, že problém nemá byť hlad ako taký, ale skôr tlak hustoty a limitov prostredia. „Naši prapravnuci nezomrú od hladu. Budú rozdrvení,“ uviedli výrok, ktorý neskôr koloval aj mimo akademického sveta. V čase publikácie štúdie žili na Zemi približne tri miliardy ľudí a tempo rastu sa zdalo prudké najmä v kontexte medicínskeho pokroku.

Malthus a staršia obava z nedostatku potravín

Myšlienka, že populácia môže prerásť schopnosť planéty uživiť ľudí, však nie je nová. Britský ekonóm Thomas Malthus už v roku 1798 tvrdil, že populácia rastie exponenciálne, kým produkcia potravín len aritmeticky. „Hlad je posledným a najdesivejším prostriedkom prírody,“ písal.

Malthusove obavy zatiaľ úplne nenaplnili, pretože poľnohospodárstvo a technológie dokázali v mnohých regiónoch držať krok s rastúcim počtom obyvateľov.

To však neznamená, že „apokalyptické“ scenáre stratili príťažlivosť. Odborníci spomínajú aj príklady bohatých ľudí, ktorí investujú do odľahlých nehnuteľností či projektov, ktoré majú byť sebestačné, vrátane pozemkov na Havaji alebo na ostrovoch pri pobreží USA.

Čo sa zmenilo a prečo sa 2026 neberie doslova

Aj podľa novších interpretácií sa pôvodný „doomsday“ dátum viaže na extrémny matematický model, nie na realistickú predpoveď konkrétneho dňa kolapsu. Aktuálne údaje ukazujú, že svetová populácia síce narástla na viac než osem miliárd, no tempo rastu sa spomalilo. Odhady OSN počítajú s vrcholom populácie okolo 2080 na úrovni približne 10,3 miliardy ľudí a potom s poklesom do roku 2100.

Zároveň sa objavujú aj úplne iné, časovo vzdialené predpovede. Výskum, na ktorom spolupracovali vedci z Toho University v Japonsku aj výskumníci NASA, podľa ktorého sa Zem stane neobývateľnou až v roku 1 000 002 021.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti