Vedci priniesli revolučné zistenie. Závažným chorobám sa vieš vyhnúť vďaka 20 minútam

Možno si doteraz žil v predstave, že na poriadne upevnenie zdravia potrebuješ hodiny voľného času a permanentku do fitka. Najnovšie vedecké poznatky uverejnené v prestížnom časopise European Heart Journal ťa však vyvedú z omylu, o čom informoval aj portál Science Daily.

Stačí ti totiž len niekoľko minút ráznej fyzickej námahy denne, aby si významne znížil pravdepodobnosť, že ťa niekedy v budúcnosti dobehne demencia, srdcové ochorenia či nepríjemná artritída.

Zmeň svoju rutinu a zachráň si zdravie

Výskumný tím analyzoval životy takmer 96-tisíc ľudí a zameral sa na to, akú časť ich pohybu tvorila práve vysoká intenzita. Ukázalo sa, že aj prchavé momenty, keď poriadne zaberieš – napríklad keď utekáš na autobus – sú priamo spojené s nižším rizikom úmrtia.

Ak do svojho dňa zaradíš aktivitu, pri ktorej sa zadýchaš, tvoje telo ti poďakuje najmä v boji proti zápalovým stavom, mozgovým príhodám a strate kognitívnych schopností. 

Intenzita ako kľúč k dlhovekosti

Profesor Minxue Shen z čínskej univerzity Hunan, ktorý medzinárodný tím viedol, zdôrazňuje, že hoci akýkoľvek pohyb pomáha, ten intenzívny ti prinesie oveľa viac úžitku za kratší čas. V rámci štúdie UK Biobank účastníci nosili špeciálne náramky, ktoré zaznamenali aj tie najkratšie šprinty, na ktoré by si si pri vypĺňaní dotazníka ani nespomenul.

Výsledky sú priam ohromujúce. Ľudia s najvyššou mierou prudkého pohybu mali o 63 % nižšiu šancu na vznik demencie a o 60 % nižšie riziko cukrovky 2. typu. Dokonca aj riziko predčasnej smrti kleslo o 46 %. A to aj vtedy, ak celkový čas strávený touto aktivitou nebol veľký.

Zaujímavým zistením je, že pri chorobách ako psoriáza či artritída zohráva intenzita pohybu kľúčovú úlohu, zatiaľ čo pri problémoch s pečeňou je dôležitá kombinácia námahy a dĺžky cvičenia.

Keď sa totiž poriadne zadýchaš, tvoje srdce začne pracovať efektívnejšie a cievy získajú potrebnú pružnosť. Prudký pohyb navyše v tvojom tele tlmí zápaly a stimuluje chemické látky v mozgu, ktoré udržiavajú tvoje bunky v dobrej kondícii.

Stačí pár minút v bežnom dni

Dobrou správou pre teba je, že túto zmenu môžeš urobiť hneď teraz a úplne zadarmo. Nemusíš hneď bežať maratón. Stačí, ak rýchlejšie vybehneš po schodoch, pridáš do kroku pri nákupoch alebo sa aktívne ponaháňaš s deťmi. Podľa vedcov ti už 15 až 20 minút takéhoto úsilia týždenne – čo sú v podstate len dve či tri minúty denne – prinesie zásadné zdravotné výhody.

Súčasné odporúčania sa síce sústredia najmä na celkový čas aktivity, no tento výskum naznačuje, že by sme mali hľadieť skôr na jej kvalitu a zloženie. V budúcnosti by sme sa tak mohli dočkať odporúčaní šitých priamo na mieru podľa toho, pred akou chorobou sa chceš chrániť.

Pamätaj však, že ak si starší alebo máš zdravotné ťažkosti, mal by si intenzitu zvyšovať opatrne a ideálne sa poradiť s lekárom, hoci akýkoľvek pohyb navyše je pre teba stále výhrou.

Prečo nás pasivita stojí miliardy?

Ak ťa predchádzajúce riadky motivovali k tomu, aby si zajtra po schodoch radšej vybehol, robíš skvelé rozhodnutie nielen pre seba, ale aj pre celú spoločnosť. Podľa údajov, ktoré zverejnila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), je totiž fyzická nečinnosť globálnym problémom. Do roku 2030  nás môže vyjsť na neuveriteľných 300 miliárd dolárov v nákladoch na zdravotnú starostlivosť.

Alarmujúce čísla a globálne ciele

Súčasná situácia nie je vôbec ružová. Až 31 % dospelých a 80 % dospievajúcich nespĺňa odporúčané limity pohybu. Čo je ešte horšie, tento trend má stúpajúcu tendenciu. A ak nič nezmeníme, do roku 2030 bude neaktívnych až 35 % populácie.

WHO definuje fyzickú aktivitu ako akýkoľvek pohyb svalov, ktorý spotrebúva energiu, či už ide o prácu, dopravu alebo voľný čas. Štáty sa preto snažia o ambiciózny cieľ: znížiť mieru nečinnosti o 15 % do konca tohto desaťročia.

Pohyb ako základný pilier života

Pravidelný pohyb ti neprináša len fyzickú silu, ale je nevyhnutný pre tvoju duševnú pohodu a prevenciu rakoviny či depresie. U detí je kľúčový pre správny vývoj kostí a mozgu, zatiaľ čo u tehotných žien znižuje riziko komplikácií pri pôrode bez negatívneho vplyvu na dieťa.

Na druhej strane, sedavý spôsob života, keď tráviš hodiny pred obrazovkou alebo v aute, priamo zvyšuje riziko úmrtia až o 30 % v porovnaní s tými, ktorí sú dostatočne aktívni.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy