Demencia patrí medzi ochorenia, ktoré sa často diagnostikujú až v momente, keď už začínajú výrazne ovplyvňovať každodenný život. Nový výskum však naznačuje, že v budúcnosti by sa riziko mohlo odhaliť oveľa skôr, a to dokonca až 25 rokov pred objavením prvých príznakov. Informuje o tom portál ScienceAlert.
Vedci sa čoraz viac snažia zachytiť chorobu v najskoršej možnej fáze. Čím skôr sa totiž riziko identifikuje, tým viac času majú lekári aj pacienti na preventívne opatrenia, prípravu liečby či plánovanie starostlivosti.
Na výskume pracoval tím vedcov z viacerých amerických inštitúcií. Analyzovali krvné vzorky 2 766 žien vo veku od 65 do 79 rokov, ktoré boli odobraté ešte v 90. rokoch. V tom čase boli všetky účastníčky štúdie bez kognitívnych problémov.
Krv prezradila viac ako čakali
Vedci ich potom sledovali počas nasledujúcich rokov, v niektorých prípadoch až štvrťstoročie. Počas tohto obdobia monitorovali, u ktorých z nich sa objaví mierna kognitívna porucha (MCI) alebo demencia.
Kľúčom k výskumu bol proteín p-tau217, ktorý sa nachádza v krvi. Vyššie hodnoty tejto látky sú spájané so zmenami v mozgu typickými pre Alzheimerovu chorobu a ďalšie formy demencie.
Neurovedkyňa Linda McEvoy z Kaiser Permanente Washington Health Research Institute vysvetľuje, prečo sú takéto testy pre vedu veľkou príležitosťou:
„Biomarkery z krvi, ako je p-tau217, sú veľmi sľubné, pretože ide o oveľa menej invazívny a potenciálne dostupnejší spôsob testovania než zobrazovanie mozgu alebo odber mozgovomiechového moku.“ Podľa nej môžu podobné testy výrazne pomôcť aj výskumníkom, ktorí sa snažia pochopiť faktory zvyšujúce riziko demencie.
Výsledky ukázali jasný trend. Ženy s vyššou hladinou p-tau217 mali výrazne vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich neskôr objaví mierna kognitívna porucha alebo demencia.
Neznamená to však, že každý človek s vyššou hodnotou tohto proteínu ochorenie určite dostane. Vedci ho skôr považujú za dôležitý ukazovateľ rizika, ktorý môže pomôcť identifikovať ohrozených ľudí oveľa skôr než dnes.
Zaujímavosťou je, že samotný test nie je úplnou novinkou, vedci ho využili už v minulosti. Táto štúdia je však výnimočná najmä tým, že účastníčky boli sledované mimoriadne dlhé obdobie. A to až 25 rokov.
Výskum ukázal rozdiely medzi skupinami
Silnejšiu súvislosť medzi vysokou hladinou p-tau217 a demenciou výskumníci zaznamenali u žien starších ako 70 rokov a u tých, ktoré mali genetický variant APOE ε4, ktorý je dlhodobo spájaný s Alzheimerovou chorobou. Okrem toho sa rozdiely objavili aj medzi rasovými skupinami.
Krvný test zatiaľ nie je pripravený na bežné používanie v populácii. Vedci zdôrazňujú, že pred jeho širším nasadením bude potrebný ďalší výskum.
Neurológ Masud Husain z University of Oxford, ktorý sa na štúdii nepodieľal, však výsledky považuje za dôležitý krok: „Tieto výsledky posilňujú rastúce dôkazy, že meranie p-tau217 v krvi môže byť dôležitým spôsobom, ako identifikovať ľudí s najvyšším rizikom demencie ešte roky pred stanovením diagnózy.
Včasné zachytenie rizika je pritom kľúčové. Lekári tak získajú viac času na prevenciu, sledovanie pacientov či prípravu liečby.
Demencia nie je nevyhnutná
Aj odborníci upozorňujú, že zhoršovanie pamäti nemusí byť nevyhnutnou súčasťou starnutia. Startitup nedávno informoval o rozhovore s neurovedkyňou Wendy Suzuki z New York University, ktorá dlhodobo skúma fungovanie pamäti a mozgu.
Podľa nej mozog nie je pasívny orgán, ktorý sa s pribúdajúcim vekom automaticky zhoršuje. „Najprekvapivejšie zistenie o mozgu je to, že pohyb tela je najúčinnejšia vec, ktorú môže ktokoľvek urobiť pre zdravie svojho mozgu práve teraz,“ uviedla Suzuki v podcaste ZOE.