Vedci prišli s revolučnou správou, stačia malé zmeny. 5 minút navyše ti môže predĺžiť život

O tom, že pohyb prospieva zdraviu, dnes už pochybuje len málokto. Pravidelné cvičenie pomáha srdcu, mozgu aj psychike a znižuje riziko chronických ochorení. Nový výskum však ukazuje, že pozitívne účinky sa nemusia skrývať len za hodinami strávenými v posilňovni.

Podľa vedcov môže už päť minút dodatočnej fyzickej aktivity denne alebo skrátenie času sedenia o pol hodiny citeľne ovplyvniť dĺžku života, píše portál Science Alert.

Dáta zo smart hodiniek a náramkov

Štúdia vychádzala z analýzy údajov zo zariadení, ktoré ľudia nosia priamo na tele – ako sú smart hodinky či fitness náramky. Výskumníci preskúmali pohybové dáta viac ako 130-tisíc ľudí z viacerých krajín sveta.

Výskum viedol tím z Nórskej vysokej školy športových vied, ktorý sa zameral na to, ako malé rozdiely v dennej aktivite súvisia s rizikom predčasného úmrtia. Vedci pritom nerozlišovali len medzi aktívnymi a neaktívnymi ľuďmi, ale populáciu rozdelili do dvoch hlavných skupín.

Dve skupiny, dva prístupy

Prvou bola tzv. vysokoriziková skupina, ktorú tvorilo 20 percent najmenej aktívnych účastníkov. Druhú skupinu predstavovala širšia populácia – teda všetci okrem 20 percent najaktívnejších ľudí.

Cieľom bolo zistiť, aký veľký rozdiel môže priniesť malý nárast pohybu práve u tých, ktorí sa hýbu najmenej. Výsledky ukázali, že práve u tejto skupiny má aj minimálna zmena najväčší dopad.

zdroj: Pixabay/Juuucy

Päť minút, ktoré môžu zachraňovať životy

Vedci vo svojej publikácii uvádzajú: „Malé a realistické zvýšenie stredne až intenzívnej fyzickej aktivity o 5 minút denne by mohlo zabrániť až 6 percentám všetkých úmrtí pri vysokorizikovom prístupe a 10 percentám pri populačnom prístupe.“

Zároveň dodávajú, že aj obmedzenie sedenia má význam: „Zníženie sedavého správania o 30 minút denne by mohlo zabrániť menšiemu, no stále významnému podielu úmrtí v oboch rizikových scenároch.“

Inými slovami: krátka prechádzka, pár minút bicyklovania alebo jednoduchý pohyb počas dňa môže mať väčší význam, než sa doteraz predpokladalo.

Najviac získajú tí najmenej aktívni

Modely ukázali, že najvýraznejší pokles rizika úmrtia sa prejavil u ľudí, ktorí sa hýbali najmenej a trávili najviac času sedením. Pre nich znamenalo päť minút navyše denne citeľný rozdiel. Naopak, u ľudí, ktorí už boli veľmi aktívni, sa efekt zvyšovania pohybu prejavoval menej výrazne. Zjednodušene povedané – čím menej sa dnes hýbeš, tým viac môžeš získať aj malou zmenou.

Výskumníci zároveň upozorňujú, že štúdia mala observačný charakter. Nešlo teda o experiment, v ktorom by účastníkov sledovali počas rokov. Použili štatistické modely, ktoré porovnávali riziko úmrtia jednotlivcov s ich rovesníkmi a následne simulovali, ako by sa toto riziko zmenilo pri vyššej úrovni pohybu.

Aj keď takýto prístup nedokazuje priamu príčinu a následok, veľkosť vzorky aj konzistentnosť výsledkov podľa vedcov jasne naznačujú významný vzťah medzi pohybom a dlhovekosťou.

Potreba dát z chudobnejších krajín

Autori štúdie priznávajú, že výskum má aj svoje limity. Zameriaval sa výlučne na úmrtnosť zo všetkých príčin, nie na konkrétne ochorenia. Ako píšu v štúdii: „Skúmali sme len celkovú úmrtnosť, preto by sa budúci výskum mal zamerať aj na ďalšie zdravotné ukazovatele.“

Zároveň upozorňujú na potrebu rozšírenia výskumu mimo bohatších krajín: „Ďalší výskum založený na meraniach zo zariadení je potrebný aj v nízkopríjmových a strednepríjmových krajinách, kde sa veková štruktúra, úroveň fyzickej aktivity a chorobnosť líšia.“

Každý pohyb sa počíta

Podľa vedca Daniela Baileyho z Brunel University of London, ktorý sa na štúdii nepodieľal, je posolstvo jasné: „Jasným odkazom je, že každý pohyb sa počíta a najväčší zdravotný prínos vidíme vtedy, keď sa neaktívni ľudia začnú aspoň trochu hýbať.“

Dodáva, že práve malé zmeny sú ideálnym začiatkom: „Praktickí lekári, tvorcovia politík či kampane môžu ľudí podporovať v týchto drobných krokoch, ktoré im dajú štartovací bod na ďalšie zvyšovanie aktivity.“

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti