Vedci skúmajú pozoruhodné efekty psychedelických látok. Posúvajú ich k chápaniu vedomia

Vedci sa stále zaujímajú o dopad psychedelík, teda drog s halucinačnými či realitu pozmeňujúcimi účinkami na ľudský mozog a myseľ. V najnovšom výskume prišli na jeden zaujímavý dlhodobý účinok. Užívatelia týchto látok môžu považovať neživé objekty za živé.

Všetko je živé

K výsledku došli pomocou online prieskumu, čo môže znamenať, že dáta nie sú 100 % spoľahlivé. Zapojilo sa doň 1 606 účastníkov, ktorí uviedli, že počas svojho života zažili aspoň jednu skúsenosť s psychedelickými drogami, ktorá im, takpovediac, „otvorila oči“, píše ScienceAlert.

Dáta boli zozbierané v časovom úseku od augusta roku 2020 do januára 2021. Jedným z príkladov tohto zvláštneho javu je nárast viery v to, že neživé objekty ako kamene či drevo majú v skutočnosti vedomie, z 8 % pred začiatkom užívania drog na 26 % opýtaných. Pri rastlinách či živočíchoch boli tieto čísla ešte pozoruhodnejšie.

Portál NewsWise informuje o náraste z 33 % na 57 % pri hmyze, z 21 % na 56 % pri hubách a v prípade rastlín bolo o ich vedomí presvedčených až 61 % opýtaných, ktorí už jeden zo spomínaných „tripov“ zažili.

S-300 je v poriadku, potvrdil Heger. Rusi sa chválili jeho zničením

Sila psychedelík

Štúdia bola asociovaná najmä s už dobre známymi druhmi psychedelických drog, ako sú ľudovo nazývané magické hríbiky či LSD.

„Táto štúdia demonštruje, že keď sa v dôsledku užívania týchto látok zmení viera jednotlivca, ide najčastejšie o nárast v priraďovaní životných vlastností k neživým veciam,“ cituje vysvetlenie psychiatra Sandeepa Nayaka ScienceAlert.

„Nie je úplne jasné, či ide o prirodzený efekt týchto drog, dopad kultúry, z ktorej účastníci pochádzajú, alebo o odomknutie podvedomých vnútorných presvedčení o priraďovaní vlastností ich vlastnej mysle vonkajšiemu svetu,“ dodal Sandeep.

zdroj: Pixabay/Farbsynthese

Je možné, že práve spomínaná kultúra môže v experimente zohrávať rolu, keďže väčšina opýtaných zastupovala bielu rasu (89 %), mužské pohlavie (67 %) a americkú národnosť (69 %). Do dotazníka boli zaradené aj otázky ohľadom demografie, individuálnej osobnosti či dokonca o vedomostiach a názoroch v oblasti vedy.

O tvrdení, že ide o dlhodobé následky užívania vedcov presvedčili dáta, ktoré poukazujú na to, že v priemere táto zmena v chápaní sveta nastala už 8 rokov pred vypĺňaním dotazníka, uvádza ScienceDaily.

Kde sa berie ľudské vedomie?

Zistenia sú vskutku zaujímavé, no zároveň môžu vedcov posunúť v chápaní vedomia ako takého. Ovocie by mohli dokonca priniesť aj v oblasti využívania psychedelických látok s cieľom liečiť rôzne mentálne choroby.

Nápomocné sa zdajú byť v liečení depresie či závislostí. Moderná medicína by ich mohla dokonca využiť v prípadoch, kedy ľudský mozog jednoducho nefunguje správne a je potrebné ho nejakým spôsobom „preprogramovať“, tvrdí ScienceAlert.

Predošlé výskumy zároveň naznačujú že kontrolované a opatrne dávkované užívanie týchto látok môže zlepšiť fyzický výkon a kondíciu.

zdroj: Unsplash/Goashape

Práve zmeny v chápaní vedomia fascinujú Rolanda Griffithsa, PhD. „Výsledky naznačujúce, že len jedna skúsenosť s psychedelikami môže vyvolať výrazný nárast v priraďovaní vedomia ostatným veciam, vytvára pútavé otázky o možných vrodených alebo experimentálnych mechanizmoch stojacich za takýmito zmenami,“ vyjadril sa.

Práve vedecké vysvetlenie ľudského vedomia a schopnosti uvedomovať si samého seba obchádza ľudstvo už celé tisícročia. Podobné otázky ako výskumný tím z medicínskeho inštitútu John Hopkins, ktorý za výskumom stál, si pokladali už starovekí Gréci.

Griffiths dokončil svoje vyjadrenie myšlienkou, „Téma ľudského vedomia je notoricky náročná vedecká problematika, čo niektorých odborníkov doviedlo k presvedčeniu, že na ňu ani neexistuje odpoveď.“