Vedci skúmali, kto žije dlhšie: Mäsožravci mali o 44 % vyššiu šancu dožiť sa 100 rokov. Výsledok má však kľúčový háčik

Mäso na tanieri nemusí byť v starobe tvojim nepriateľom. Nová štúdia z Číny podľa Science Direct zistila, že niektorí ľudia, ktorí jedli mäso, mali väčšiu pravdepodobnosť, že sa dožijú 100 rokov skôr ako vegetariáni. Výsledok má však jeden háčik, pretože najväčší rozdiel sa týkal predovšetkým žien s podváhou.

Predstav si, že máš 85 rokov, celý život sa stravuješ bez mäsa a veríš, že robíš niečo dobré pre svoje zdravie. Potom narazíš na titulok, podľa ktorého majú ľudia jediaci mäso väčšiu šancu na to, aby sa dožili stovky. Znamená to, že si sa celé roky stravoval zle?

Výskum publikovaný v Science Daily totiž priniesol výsledok, ktorý sa nedá zhrnúť do jednoduchej rady, akou môže byť, že keď budeš jesť mäso, budeš žiť dlhšie. Rozhodujúci bol vek účastníkov, ich telesná hmotnosť aj to, aké potraviny okrem mäsa jedli.

Viac ako 5 000 seniorov

Výskumníci analyzovali údaje od 5 203 ľudí z Číny vo veku od 80 rokov. Porovnávali 1 459 ľudí, ktorí sa dožili 100 rokov, s 3 744 účastníkmi, ktorí sa stovky nedožili a boli vo veku 80 až 99 rokov.

Zaujímalo ich, či existuje súvislosť medzi stravovaním a pravdepodobnosťou na dosiahnutie mimoriadne vysokého veku. Osobitne sa pozreli na ľudí, ktorí jedli mäso a na tých, ktorí sa mu vyhýbali.

A výsledky neboli pre všetkých rovnaké. U žien sa ukázala súvislosť medzi konzumáciou mäsa a vyššou pravdepodobnosťou dožitia sa 100 rokov. Pri mužoch sa podobná súvislosť nepotvrdila.

Ešte dôležitejší detail sa objavil pri telesnej hmotnosti. Rozdiel medzi skupinami sa týkal najmä ľudí s podváhou. U seniorov s normálnou alebo vyššou hmotnosťou sa takáto výhoda jedenia mäsa nepreukázala.

Prečo môže byť v starobe problémom nízka hmotnosť

To, čo si vyžaduje telo 30-ročného človeka, nemusí stačiť človeku, ktorý má 90. S pribúdajúcim vekom sa často znižuje chuť do jedla, ubúda svalová hmota a človek môže postupne strácať hmotnosť bez toho, aby si to všimol.

Podváha pritom nie je len otázkou vzhľadu alebo čísla na váhe. U starších ľudí môže signalizovať nedostatočný príjem energie, živín, stratu svalov alebo zvýšenú krehkosť. To môže sťažiť pohyb, zvýšiť riziko pádov a skomplikovať zotavovanie po chorobe.

Výskumníci zistili, že u účastníkov s podváhou bola každodenná konzumácia mäsa spojená so 44 percent vyššou pravdepodobnosťou, že sa dožijú 100 rokov v porovnaní s vegetariánskou stravou. 

Vegetariáni nemusia meniť jedálniček

Zaujímavé je, že horšie výsledky sa netýkali všetkých ľudí, ktorí nejedli mäso. Seniori, ktorí síce vynechávali mäso, ale jedli ryby, vajcia alebo mliečne výrobky, mali podobnú pravdepodobnosť dožiť sa 100 rokov ako ľudia, ktorí bežne jedli mäso.

To naznačuje, že dôležitejšie ako samotná prítomnosť mäsa môže byť to, či človek prijíma dostatok potrebných živín.

Bielkoviny sú nevyhnutné na udržiavanie svalovej hmoty. Vitamín B12 podporuje správne fungovanie nervového systému a tvorbu krviniek, zatiaľ čo vápnik a vitamín D sú dôležité pre zdravie kostí. Pri nevhodne zostavenom jedálničku môže byť náročnejšie pokryť potrebu niektorých z týchto živín.

Dobre naplánovaná vegetariánska strava však môže byť aj plnohodnotná. Bielkoviny možno získavať napríklad zo strukovín, sóje, orechov a semien, pričom pri vitamíne B12 treba pri čisto rastlinnej strave zabezpečiť spoľahlivý zdroj, najčastejšie pomocou doplnkov.

Znamená to, že mäso je zdravšie ako zelenina

Tak takýto záver by bol príliš zjednodušený.

Mnohé výskumy spájajú kvalitne zostavenú stravu bohatú na zeleninu, ovocie, strukoviny, celozrnné potraviny a zdravé tuky s nižším rizikom viacerých chronických ochorení.

Vegetariánske a prevažne rastlinné stravovanie môže pomáhať znižovať riziko srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky 2. typu či obezity.

Zároveň ale záleží aj na druhu mäsa. Spracované mäsové výrobky ako údeniny a párky nie sú z hľadiska zdravia to isté ako nespracované mäso. Najmä vysoký príjem spracovaného mäsa sa spája s rôznymi kardiovaskulárnymi problémami.

Výskum ukazuje súvislosť, nie dôkaz

Pri podobných štúdiách je dôležité rozlišovať medzi tým, čo vedci pozorovali, a tým, čo dokázali. Táto štúdia sledovala súvislosti medzi stravovacími návykmi a dosiahnutím vysokého veku. S istotou však nedokáže potvrdiť, že konzumácia mäsa spôsobila dlhší život.

Na výsledky mohli vplývať aj ďalšie okolnosti ako zdravotný stav účastníkov, ich príjem energie, pohyb, sociálne podmienky alebo zmeny stravovania v priebehu života.

Vedci navyše hodnotili stravovacie návyky vo vyššom veku, takže nemali kompletný obraz o tom, čo účastníci jedli počas predchádzajúcich desaťročí. Výskum tak ukazuje zaujímavý pohľad na stravovanie sa v starobe, ale na definitívne odporúčanie bude potrebný ďalší výskum.