Vedci spájajú mačky s vyššou hrozbou schizofrénie. Varujú pred možným dvojnásobným rizikom poruchy

Domáci miláčikovia sú už dlho neoddeliteľnou súčasťou našich domácností. Psy, mačky či menšie zvieratá vytvárajú emocionálne puto, ktoré mnohým ľuďom pomáha zvládať stres, osamelosť či každodenné napätie.

Najmä mačky si získali svoje miesto v miliónoch rodín po celom svete – pre svoju samostatnosť, pokojný temperament a schopnosť vytvárať pocit harmónie v domácnosti.

S rastúcim počtom domácich miláčikov však pribúdajú aj otázky o tom, aký vplyv môže mať ich prítomnosť na ľudské zdravie. Kým kedysi sa odborníci sústredili najmä na alergie či zoonózy, dnes sa čoraz viac pozornosti venuje aj možným psychologickým a neurologickým súvislostiam.

Najnovšie analýzy skúmajú, či vlastníctvo mačky, zvieraťa, ktoré mnohí vnímajú ako terapeutického spoločníka, môže byť spojené s rizikom psychických porúch. Práve týmto otázkam sa venuje rozsiahla štúdia, ktorá zhromažďuje desiatky rokov výskumu a prehodnocuje náš vzťah k mačkám z úplne iného uhla pohľadu.

Je za tým mačka alebo niečo iné?

Nová analýza 17 vedeckých štúdií za posledných 44 rokov priniesla prekvapivé zistenie. Tím psychiatra Johna McGratha z Queensland Centre for Mental Health Research zistil „významnú pozitívnu súvislosť medzi vlastníctvom mačky a zvýšeným rizikom schizofrénie a príbuzných porúch“.

Záver však nie je taký priamočiary, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Už v roku 1995 sa objavila hypotéza, že za možným rizikom môže stáť parazit Toxoplasma gondii, ktorý môžu prenášať aj mačky.

Nasledovali desiatky štúdií. Niektoré podporili súvis medzi kontaktom s mačkami a neskorším rozvojom psychotických symptómov, iné takúto súvislosť úplne vyvrátili. Výsledky sa preto považovali za nejednoznačné, čo viedlo McGrathov tím k potrebe urobiť rozsiahly prehľad dostupnej literatúry, píše portál Science Alert.

zdroj: Unsplash/Paul Hanaoka

Nenápadný parazit, ktorý vie prejsť do mozgu

Toxoplasma gondii je pomerne rozšírený parazit, ktorý sa môže prenášať konzumáciou nedostatočne tepelne upraveného mäsa, kontaminovanej vody a v niektorých prípadoch aj kontaktom s mačacími fekáliami. Odhady hovoria, že v USA je infikovaných približne 40 miliónov ľudí – väčšina bez akýchkoľvek príznakov.

Na Slovensku zasa analyzovali 1 536 vzoriek od dobrovoľníkov a zistili, že 322 z nich bolo pozitívnych na protilátky IgG proti Toxoplasme gondii, čo predstavuje 21,0 % prevalenciu infekcie.

Výskumy však ukazujú, že tento parazit dokáže preniknúť do centrálneho nervového systému a ovplyvňovať neurotransmitery. Viaceré práce ho spájajú s jemnými zmenami osobnosti, vznikom psychotických symptómov či s neurologickými poruchami vrátane schizofrénie.

„Po zohľadnení premenných sme zistili, že ľudia vystavení mačkám mali približne dvojnásobnú šancu rozvinúť schizofréniu,“ uvádza McGrathov tím.

Dôkaz kauzality však neexistuje. Nie je isté, či parazit preniesla mačka, či vôbec zohral úlohu v rozvoji symptómov a či nemohli zafungovať úplne iné faktory.

Rozhodujú detaily aj kvalita výskumu

Z analyzovaných 17 štúdií bolo až 15 typu case–control. Tieto výskumné metódy síce dokážu ukázať vzťah medzi dvoma javmi, no nevedia potvrdiť, čo je príčina a čo následok. Navyše často nedokážu zachytiť ďalšie faktory, ktoré mohli výsledky ovplyvniť.

Niektoré práce našli súvis medzi vlastníctvom mačky v detstve a neskorším vznikom schizofrénie, no iné súvislosť nepotvrdili. Jeden výskum napríklad ukázal, že vlastníctvo mačky pred 13. rokom života riziko nezvyšuje, ale úzky interval medzi 9 a 12 rokmi už áno. Takéto rozdiely naznačujú, že „kritické obdobie“ nie je jasne definované.

Ďalšia americká štúdia s 354 študentmi psychológie nenašla žiadnu súvislosť medzi mačkami a výsledkami na škále schizotypie. Zistila však niečo zvláštne: respondenti, ktorí dostali mačacie uhryznutie, mali vyššie skóre než tí, ktorí nemali podobnú skúsenosť.

Podobný výsledok priniesla aj iná práca, no jej autori upozornili, že za tým môžu byť aj iné patogény, napríklad Pasteurella multocida. Zhrnutie je jasné. Údaje akoby ukazovali určitý trend, ale existuje príliš veľa výnimiek, nekonzistentných výsledkov a nízkej kvality štúdií na to, aby bolo možné vyvodiť jednoznačný záver.

Odborníci volajú po kvalitnejšom výskume

McGrath a jeho tím preto zdôrazňujú, že hoci niektoré dáta podporujú hypotézu o súvislosti medzi mačkami a schizofréniou, je potrebný výrazne kvalitnejší výskum. „Naša analýza poskytuje podporu pre asociáciu medzi vlastníctvom mačky a poruchami súvisiacimi so schizofréniou. Existuje však potreba ďalších štúdií založených na veľkých, reprezentatívnych vzorkách,“ uvádzajú autori.

Výskum tak vstupuje do fázy, kde existuje množstvo náznakov, no chýba rozhodujúci dôkaz. Mačky zostávajú obľúbenými domácimi miláčikmi a odborníci upozorňujú, že zistenia by nemali viesť k panike, ale k dôslednejšiemu výskumu.

Téma tak zostáva otvorená. Ide o náhodnú súvislosť, alebo má vlastníctvo mačky v určitých podmienkach skutočne vplyv na riziko psychických porúch? Odpoveď prinesú až budúce, kvalitnejšie štúdie.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy