„Išlo mi o život, ale konvenčné terapie nepomáhali.“ Lektorka opisuje silu holotropného dýchania (ROZHOVOR)

Peťa cítila už od úplného detstva, že jej záujem bol upriamený na otázky ľudskej existencie, mystérií života a našej roly v ňom. Predovšetkým ju priťahovali svety za hranicami ega, našej bežnej ľudskej skúsenosti, ktorým sa dnes s hlbokou láskou a fascináciou venuje skrz smer a prístupy transpersonálnej psychológie. 

• Ako sa Peťa dostala k holotropnému dýchaniu? 
• Čo sa pri tomto dýchaní deje v našom mozgu a tele? 
• Ako dokáže holotropné dýchanie pomôcť pri traumách a ako sedenie s lektorkou prebieha? 
• Aká je hranica medzi touto metódou a duchovnými praktikami?  

Ako si sa dostala k holotropnému dýchaniu? Bolo to náhodné stretnutie alebo si cielene hľadala alternatívne terapeutické metódy?

V podstate cez vlastnú skúsenosť s depresiami a psychosomatickými problémami v minulosti. Cítila som, že mi konvenčné terapeutické prístupy nepomáhali dostatočne. Zmena vo vtedy už krízovom stave, keď mi v podstate išlo o život, stále neprichádzala. Po mojej skúsenosti s rozšírenými stavmi vedomia však prišiel náhly posun, natoľko veľký, že som sa tieto prístupy a psychológiu rozhodla študovať, odborne sa im venovať.

Spomínaš, že si cítila „posolstvo“ – môžeš nám opísať tento moment uvedomenia si svojho poslania?

Za seba by som to posolstvom ani nenazývala, mám pocit, že snaha upínať sa na jednu „misiu“ v živote je viac na škodu ako k úžitku. Rovnako nie som mesiášom, ktorý teraz ide spasiť svet. Mňa iba hlboko fascinoval fakt, že existujú spôsoby terapeutickej práce, ktoré dokážu facilitovať hlbokú zmenu a vzhľad do vlastnej psychiky, a prišlo mi ľúto, že nie sú ľuďom viac dostupné. Nerozumela som, prečo sa o nich viac nehovorí. Ja rada zastávam postoj, že pokiaľ chceme vidieť zmenu vo svete, musí začať od nás. A tak som tu.

Aké boli prvé skúsenosti s touto metódou, čo ťa presvedčilo o jej sile?

Moje prvé dýchanie sprevádzali strach a neistota, či to robím správne, a to bolo vlastne všetko. Dnes s odstupom času viem, že tento proces, pri ktorom sa „nič neudialo“, mal väčšiu výpovednú hodnotu, ako by som si vtedy vedela priznať. To nasledujúce už išlo do hĺbky poznávania emočnej bolesti, ktorú som v sebe niesla. Presviedčať ma nebolo treba, to, že dnes žijem spokojný a zdravý život, realizujem sa, je pre mňa dostatočným dôkazom.

Pre tých, ktorí s HD nie sú oboznámení, ako by si jednoduchými slovami vysvetlila, čo sa počas sedenia deje v mozgu a tele?

Pracuje sa s veľmi jednoduchými, prirodzenými prvkami – dychom, evokatívnou hudbou a prácou s telom. Špecifický spôsob dýchania zníži úrovne CO₂ v tele, následkom čoho sa zvýši pH krvi. Na úrovni mozgu sú potom utlmené oblasti, ktoré zodpovedajú za vytváranie konštruktu našej identity, ega a kontroly (podobne ako pri užití psychedelickej látky alebo meditačnej praxi).

To, veľmi zjednodušene, umožňuje prístup k podvedomým a nevedomým materiálom psyché, ktoré naše psychologické obranné mechanizmy často blokujú. Tieto obsahy potom môžu byť zvedomené a uvoľnené. Biochemicky sa toho deje, samozrejme, omnoho viac, jeden z výrazných telesných benefitov tejto práce je napríklad posilnenie imunity.

Stanislav Grof hovorí o mapách mysle. Ako sa tieto mapy prejavujú v tvojej praxi? Stretávaš sa s archetypmi, perinatálnymi zážitkami?

Skôr mapách psyché, myseľ je iba zrnkom piesku v celej skladačke. Stanislav Grof značne rozšíril mapy modernej psychológie o dve oblasti – perinatálnu a transpersonálnu, ktorú opisoval už C. G. Jung ako oblasť kolektívneho nevedomia.

Na našich seminároch je bežné, že sa okrem autobiografickej oblasti otvárajú aj úrovne zážitkov vlastného pôrodu, príp. tehotenstva matky, ale tiež zážitky archetypov, duchovného presahu. Ku všetkým oblastiam pristupujeme rovnocenne, s dôrazom na uvoľnenie emočných obsahov a hlbšie porozumenie toho, ako súvisia s aktuálnym životom klienta.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by Peťa | Grofovo holotropné dýchanie | EFT terapia | mindfulness (@entheo.space)

Aká je úloha hudby a bodyworku v celom procese? Ako vyberáš správnu hudbu pre konkrétneho klienta?

Povedala by som, že kľúčová. Hudobný playlist, ktorého tvorba zaberie aj niekoľko mesiacov, pozostáva z evokatívnej, špecificky volenej hudby. Často sú to staroveké kmeňové piesne, šamanské bubny či spevy v cudzích jazykoch, ktoré podporujú vynáranie emočných obsahov a vstup do rozšíreného stavu vedomia. Rovnako má playlist jasne danú krivku, ktorá celý proces sprevádza. Tak, aby sa do nej mohol človek uvoľniť ako list v plynutí potoka a na chvíľku odložiť myseľ.

Bodywork potom dopomáha uvoľneniu emočných blokov cez telo, v ktorom sú emočné zápisy uložené. Je však podstatné podotknúť, že je vždy dobrovoľný a pokiaľ si ho klient sám nevyžiada, do procesu ako facilitátori nevstupujeme. Dýchanie vždy prebieha v skupine, je tiež zaujímavé sledovať, že na každého daná hudba vplýva úplne iným spôsobom – niekto je z nej paf, iného môže iritovať. To je ten evokatívny prvok.

Trauma je veľmi citlivá téma. Ako dokáže holotropné dýchanie pristúpiť k traumatickým zážitkom bezpečnejšie než klasické rozhovory?

Táto forma práce je zážitková. To znamená, že namiesto verbalizácie vlastných problémov na úrovni racionálnej mysle sa s nimi dostávame do kontaktu cez cítenie, prežívanie. Ľudská reč je skvelý nástroj, ale často slúži ako obranný mechanizmus, vďaka ktorému môžeme o bolesti rozprávať roky, ale nikdy sa jej reálne nedotknúť. Je veľký rozdiel medzi tým rozprávať o strate blízkej osoby a dovoliť si naozaj prejsť procesom trúchlenia na emočnej úrovni. GHD túto príležitosť prináša, a pokiaľ je vedené certifikovaným lektorom, je rovnako bezpečné ako klasická terapia. Aspekt bezpečného priestoru je základným pilierom tejto práce.

Aký typ traumy reaguje na túto metódu najlepšie? Existujú prípady, kde by si ju neodporučila?

Osobne sa neorientujem na klasicky známe diagnózy, skôr na emočné zranenia, ktoré im predchádzajú –, a tie sú často podobné, ľudská bolesť je vcelku univerzálna záležitosť a ja ju nerada patologizujem. Tým, že si dovolíme odstrániť odpor voči tomu, čo prežívame, môže prísť k transformácii a posunu, liečeniu.

Takto jednoduché to vo svojej podstate je. Sú však ľudia, pre ktorých tieto formy práce nie sú vhodné – sú to najmä ľudia s psychiatrickou diagnózou či anamnézou psychózy, schizofrénie. A potom radom somatických problémov – vysokého krvného tlaku, srdcovocievnych ochorení, glaukómu atď. S každým záujemcom robíme vstupné psychologické konzultácie, aby sme spoločne určili, či je preňho táto forma práce vhodná.

Ako vyzerá typické sedenie holotropného dýchania v tvojej praxi? Koľko trvá a ako pripravuješ klientov?

Pracujeme spoločne s tímom certifikovaných facilitátorov, vždy formou skupinových seminárov. Na začiatku si spoločne prejdeme teóriu a praktické pokyny k dýchaniu, tak aby účastníci vedeli, do čoho vstupujú a akým spôsobom dýchať. Samotné sedenie potom trvá približne 3 hodiny, po ňom začína fáza integrácie zážitku – maľovanie mandaly.

Nejde o umeleckú činnosť, ale skôr arteterapeutický prvok, vďaka ktorému dá účastník formu svojmu zážitku, ukotví ho do hmoty, aby sa k nemu mohol neskôr vrátiť. Deň potom končíme zdieľaním, v ktorom zase človek prináša zážitok cez slová, myseľ, aby ho mohol lepšie uchopiť a využiť pre svoj život.

Pred prihlásením na seminár pomocou zdravotných dotazníkov mapujeme potenciálne zdravotné kontraindikácie, vedieme vstupné konzultácie, vzájomne sa s ľuďmi prepájame a pozeráme na to, či by im táto práca mohla byť prospešná. Pokiaľ sa človek potýka s vážnejšími psychickými problémami, konzultujeme možnosti aj s jeho psychoterapeutom, psychiatrom.

Mnoho ľudí sa obáva „pustiť kontrolu“. Ako pomáhaš klientom prekonať tento strach a dôverovať procesu?

Možno to vyznie ako klišé, ale jednoducho tým, že som ukotvená vo vlastnom stave pokoja, uvoľnenia. Bez toho by som túto prácu nemohla robiť, tak ako každý iný terapeut. Považujem to za jednu zo svojich hlavných zodpovedností. Zároveň je úplne v poriadku, ak si klient najskôr potrebuje v procese zažiť strach a nedôveru. Rešpektujem, že každého psychika má svoje načasovanie, na ktoré ja nemám najmenšie právo tlačiť. Dôvera v proces prichádza so skúsenosťou, nie snahou umelo ju vytvárať.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by Leo Prema / Z lásky k Životu (@premaoff)

Aké sú najčastejšie mýty alebo predsudky o holotropnom dýchaní, s ktorými sa stretávaš?

Občas sa vyskytne niekto, kto tvrdí, že zážitky sú výsledkom podkysličenia mozgu alebo sugescia. Tieto tvrdenia sú však opakovane vyvracané tým, že keď následne ľudia zisťujú okolnosti napríklad ich pôrodu alebo rodinnej línie, zisťujú rovnaké informácie, akých sa im dostalo pri holotropnom procese bez toho, aby o nich vopred čokoľvek vedeli.

Holotropné dýchanie často otvára aj duchovné dimenzie. Ako integruješ tieto zážitky do terapeutického procesu?

Vždy s dôrazom na klientovu skúsenosť, interpretáciu a vnímaný zmysel. Mojou úlohou nie je tlačiť klientovi vlastný svetonázor ani prinášať postoj „deje sa ti toto, lebo…“. Často spoločne s klientom bádame, skúmame, čo by takáto forma skúsenosti mohla znamenať pre jeho život, čo mu ukazuje o sebe samom. Výsledkom býva vyššia miera pociťovaného zmyslu, hĺbky prepojenia, nájdenie svojho miesta vo svete ako celku.

Vidíš nejaké prepojenie medzi touto metódou a tradičnými duchovnými praktikami či šamanizmom?

Určite! Holotropné dýchanie má korene v spomínaných starovekých duchovných tradíciách, kombinuje v sebe ich prvky a zároveň ich prepája s modernou psychológiou a výskumom vedomia. To, o čom sa dnes bavíme, nie je novodobý výmysel, práve naopak. Tieto formy práce človeka sprevádzali po tisícročia, facilitovali liečenie, sebapoznanie a presah, až dokým ich industriálna doba nevytlačila na perifériu.

Dovolím si tvrdiť, že aj preto dnes naša moderná civilizácia zažíva masívnu vlnu psychických problémov, existenciálnych strachov, ktoré preliepame konzumerizmom, a v neposlednej rade globálnu krízu na úrovni vojny a ekologického úpadku. Nie je to Boh, ale človek, ktorý sa nikdy nedotkol vlastnej bolesti, svojho tieňa, kto tvorí peklo na zemi.

Akú vidíš budúcnosť holotropného dýchania na Slovensku? Aké sú tvoje plány na rozšírenie tejto metódy a edukáciu verejnosti?

Netuším, ale úprimne dúfam, že sa v našich krajoch dostane viac do povedomia. Neusilujem o to šíriť túto prácu tlakom, aj preto som vďačná za každú platformu a pozvanie zdieľať, ktoré prichádza. Vnímam, že záujem rastie organicky, najmä vďaka ľuďom, ktorým už tieto formy práce priniesli pozitívnu zmenu do života. To, o čo usilujem ja, je robiť svoju prácu dobre, poctivo a v službe pre dobro druhých. To mi vlastne úplne stačí.  

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti