Vedci spochybnili populárny trend vodných pôstov. Odhalili nežiaduce účinky na organizmus

Pôsty, pri ktorých človek konzumuje iba vodu, sa stávajú čoraz populárnejšími na sociálnych sieťach. Nová štúdia však odhaľuje, že takéto extrémne obmedzenie príjmu potravy môže mať závažné zdravotné dôsledky. Výskumníci zistili, že dlhodobý pôst nielen znižuje hmotnosť, ale aj výrazne zaťažuje organizmus, informuje portál Science alert.

Prekvapivé výsledky 10-dňového experimentu

Medzinárodný výskumný tím pod vedením lekára a vedca Luigiho Fontanu z Univerzity v Sydney sledoval 20 účastníkov počas 10-dňového pôstu, počas ktorého konzumovali výhradne vodu. Výsledky štúdie publikované v časopise Molecular Metabolism priniesli niekoľko prekvapivých zistení.

„Našou hypotézou bolo, že dlhodobé hladovanie na vode zníži zápal v tele,“ vysvetľuje Fontana. „Zistili sme však, že opak je pravdou – dlhodobé hladovanie zaťažuje telo a zvyšuje počet prozápalových bielkovín v krvi.“

Účastníci síce v priemere stratili 7,7 % svojej telesnej hmotnosti, ale zároveň sa u nich prejavili nežiadúce vedľajšie účinky vrátane bolestí hlavy, nespavosti a nízkeho krvného tlaku.

Zápal namiesto očakávaného zlepšenia

Kľúčovým zistením štúdie bolo zvýšenie hladín zápalových markerov v krvi účastníkov. Výskumníci zaznamenali výrazný nárast koncentrácie prozápalových bielkovín, vrátane C-reaktívneho proteínu (CRP) a interleukínu 8 (IL-8).

Tento zvýšený zápal môže predstavovať vážne riziko najmä pre ľudí s existujúcimi srdcovými alebo cievnymi ochoreniami. „Hoci akútna zápalová reakcia počas dlhodobého hladovania môže slúžiť ako prechodný adaptačný mechanizmus, vyvoláva obavy týkajúce sa potenciálnych kardiometabolických účinkov,“ uvádzajú autori štúdie.

Zaujímavé je, že výskumníci pozorovali aj zníženie hladín bielkovín spojených s rozpadom svalov a kostí, ako aj amyloidných beta proteínov, ktoré sú spojené s rozvojom Alzheimerovej choroby. Tieto potenciálne pozitívne účinky však treba posudzovať v kontexte celkového zvýšeného zápalu.

Prerušovaný pôst verzus dlhodobé hladovanie

Výskumníci upozorňujú, že ich štúdia má obmedzenia – sledovala len malú skupinu ľudí s nadváhou počas krátkeho časového obdobia. Účinky sa môžu líšiť vo väčších vzorkách alebo u ľudí s rôznymi typmi postavy.

Fontana tiež poukazuje na rozdiel medzi dlhodobým a prerušovaným pôstom: „V posledných rokoch sa venuje viac pozornosti prerušovanému hladovaniu ako dlhodobému hladovaniu. Zdá sa však, že prerušované hladovanie musí byť kombinované s kontrolou kalórií, aby sa dosiahol akýkoľvek prínos z hľadiska chudnutia.“

Predchádzajúce štúdie naznačili, že prerušovaný pôst môže mať potenciálne výhody pri spomalení starnutia buniek, znižovaní zápalu a znižovaní rizika ochorení. Obraz je teda zložitejší, než by sa mohlo zdať z populárnych trendov na sociálnych sieťach.

Chudnutie bez pocitu viny: Vedci potvrdili, že obľúbené maškrty môžu byť súčasťou diéty

Odborníci odporúčajú opatrnosť

Výskumníci zdôrazňujú, že pred začatím akéhokoľvek typu pôstu by ľudia mali vždy vyhľadať lekársku pomoc. „Ľudia hľadajú účinné spôsoby, ako si regulovať svoju hmotnosť, a hoci účinky pôstu len s vodou môžu byť dramatické, je potrebné vykonať viac práce, aby sme pochopili vplyv týchto diét na telo počas dlhšieho časového obdobia,“ uzatvára Fontana.

Na objasnenie dlhodobých molekulárnych a klinických dôsledkov dlhodobého hladovania v rôznych populáciách je potrebný ďalší výskum. Zatiaľ je jasné, že neexistuje univerzálna stratégia, pokiaľ ide o pôst, a akýkoľvek pokus o chudnutie prostredníctvom obmedzenia príjmu potravy musí byť starostlivo zvážený a ideálne konzultovaný s lekárom.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy