Vedci testovali stovky mužov. „Emocionálna brzda“ znížila domáce násilie o 44 %
- Kontroverzný, no účinný prieskum priniesol zaujímavé zistenia
- Vedci spojili antidepresívum s poklesom domáceho násilia
- Výskum prebiehal 10 rokov
- Kontroverzný, no účinný prieskum priniesol zaujímavé zistenia
- Vedci spojili antidepresívum s poklesom domáceho násilia
- Výskum prebiehal 10 rokov
Domáce násilie dlhodobo patrí medzi najvážnejšie celosvetové problémy. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie ho vo svojom živote zažilo až 840 miliónov žien. Toto číslo sa bohužiaľ za posledné dve dekády takmer nepohlo. Aj preto vedci pristúpili k zaujímavým metódam ako prípady eliminovať.
Ako píše Futurism, vedecké tímy sa snažia hľadať nové riešenia a jeden z najnovších pokusov môže byť prelomový, no zároveň kontroverzný.
Tím z University of New South Wales a University of Newcastle strávil takmer desať rokov sledovaním mužov odsúdených za násilné trestné činy. Ich cieľ bol jednoduchý. Chceli zistiť, či dokáže antidepresívum sertralín znižovať impulzívne násilné správanie. Výsledky publikovali v renomovanom časopise The Lancet.
Výsledky zrejme neprekvapia
Do štúdie zahrnuli 630 mužov, ktorí mali najmenej dve predchádzajúce násilné odsúdenia a vysoké skóre impulzivity podľa Barrattovej škály. Prebehla ako dvojito zaslepený experiment. Znamená to, že ani účastníci, ani výskumníci nevedeli, kto dostáva sertralín a kto placebo.
Po roku užívania však výskumníci nezaznamenali významný rozdiel v tom, koľko účastníkov spáchalo nový násilný trestný čin. Podľa údajov zo štúdie malo násilné odsúdenie do 12 mesiacov 22,6 % mužov na sertralíne a 22,5 % na placebe, čo je prakticky identický výsledok.
Zlom však prišiel pri doplnkových analýzach, ktoré sa zamerali na domáce násilie. Portál Futurism upozorňuje, že pri tejto konkrétnej kategórii sa objavil výrazný rozdiel.
Opakované domáce násilie bolo v skupine užívajúcej antidepresívum nižšie až o 44 %. Užívatelia sertralínu mali v priebehu štúdie o 5,7 % menej nahlásených incidentov domáceho násilia ako kontrolná skupina.
Vedci vysvetľujú tento fenomén
Ako vysvetlili autori v príspevku pre The Conversation, sertralín zvyšuje hladinu serotonínu, teda látky, ktorá v mozgu funguje ako emocionálna „brzda“. Vďaka tomu človek dokáže potlačiť impulz, ktorý by inak vyústil do okamžitej agresívnej reakcie. A keďže domáce násilie je často impulzívne, vedci už roky predpokladali, že serotonín môže byť kľúčovým faktorom.
Vedci však varujú, že liek nie je zázračným riešením. Autori štúdie zdôrazňujú, že veľká časť zapojených mužov čelila aj iným problémom. Ich životy podliehali bezdomovectvu, závislostiam, psychickým poruchám či nestabilite v osobnom živote. Účinok liečby sa navyše znižoval u tých, ktorí liek neužívali pravidelne.
Preto tento prístup vnímajú skôr ako ďalší nástroj v boji proti násiliu, nie ako kompletné riešenie. Kľúčová je kombinácia terapie, krízovej podpory a sociálnej práce.
Prípady stúpajú aj kvôli klíme
Dôvody pre množstvo prípadov domáceho násilia sú rozmanité. Jeden z nich ťa však prekvapí. Organizácia Spojených národov totiž upozorňuje, že domáce násilie rastie aj v dôsledku klimatickej krízy.
Podľa novej analýzy Spotlight Initiative stúpajú útoky na ženy v období extrémneho počasia, ekonomickej neistoty či migrácie. UN varuje, že „každý nárast teploty o 1 °C zvyšuje riziko intímneho partnerského násilia o 4,7 %“. V scenári otepľovania o 2 °C by ročne pribudlo ďalších 40 miliónov obetí.
Kombinácia klimatického stresu, chudoby, nedostupnej zdravotnej starostlivosti a rodových nerovností tak vytvára prostredie, v ktorom domáce násilie rastie. Preto sú podľa OSN potrebné riešenia, ktoré prepájajú sociálnu podporu, prevenciu násilia a klimatickú odolnosť.
Austrálska štúdia nám dokázala, že farmakologické riešenia môžu byť jedným z doplnkových nástrojov, najmä pri vysoko impulzívnych páchateľoch. Vedci však pripomínajú, že sertralín nie je „pilulka proti násiliu“. Mala by byť súčasťou komplexnej stratégie, ktorá musí zahŕňať terapiu, komunitné programy aj systémovú podporu.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Futurism, The Lancet, The Conversation, UN