Vedci upozorňujú na chybu, ktorú robí väčšina ľudí v spálni. Môže zaťažovať srdce

Horúce noci už dávno neznamenajú len nepríjemné prehadzovanie sa v posteli. Nové zistenia naznačujú, že teplota v spálni môže mať súvis aj s tým, ako počas spánku pracuje srdce a ako veľkú záťaž znáša organizmus.

Výskumníci upozorňujú najmä na starších ľudí, u ktorých sa účinok vysokých nočných teplôt ukázal výraznejšie.

Vedci sa pritom nepozerali len na to, či sa človek ráno cíti oddýchnutý. Skúmali aj srdcovú frekvenciu a variabilitu srdcového rytmu, teda ukazovatele, ktoré veľa hovoria o tom, ako telo zvláda stres a ako funguje autonómny nervový systém počas noci.

Horúce noci zaťažujú organizmus

Štúdia publikovaná v časopise BMC Medicine sledovala 47 ľudí vo veku nad 65 rokov, ktorí žili v austrálskom Queenslande. Vedci ich monitorovali počas jedného leta priamo v domácich podmienkach.

Účastníci mali počas spánku na sebe nositeľné zariadenia, ktoré zaznamenávali srdcovú frekvenciu a variabilitu srdcového rytmu. V spálňach zároveň nepretržite merali teplotu.

Počas sledovania sa teplota v izbách pohybovala od menej ako 24 stupňov až po 32 stupňov Celzia. Výsledky ukázali, že keď bola spálňa teplejšia ako 24 stupňov, rástla pravdepodobnosť zmien, ktoré vedci spájajú s väčšou fyziologickou záťažou.

S rastúcou teplotou sa zvyšoval aj tep a klesali ukazovatele, ktoré naznačujú kvalitnejšiu autonómnu regeneráciu počas spánku.

Inými slovami, telo v horúcej spálni neodpočíva tak pokojne, ako by malo. Namiesto nočného upokojenia sa dostáva viac do stavu napätia. Výskumníci to opisujú ako posun smerom k väčšej aktivite sympatického nervového systému, teda časti organizmu spojenej so stresovou reakciou.

Súvislosť so srdcom je vážnejšia, ako sa zdá

Význam týchto zistení vysvetľujú aj odborníci, ktorí sa venujú kardiovaskulárnemu zdraviu. Cheng Han Chen pripomína, že „autonómny nervový systém zohráva dôležitú úlohu v kardiovaskulárnom zdraví tým, že reguluje životne dôležité systémy vrátane srdcovej frekvencie, krvného tlaku a sily sťahu srdcového svalu“.

Zároveň dodáva, že „poruchy v tomto systéme môžu viesť k vážnym srdcovým ochoreniam, ako je arytmia, srdcové zlyhanie a dokonca aj náhla smrť“.

To neznamená, že jedna teplá noc automaticky poškodí srdce. Štúdia ukazuje skôr smer a upozorňuje na riziko, ktoré môže byť dôležité najmä pri dlhodobom vystavení vysokým nočným teplotám. Práve to je dôležité v čase, keď klimatická zmena zvyšuje počet tropických nocí a domácnosti sa v lete prehrievajú čoraz častejšie.

Na dôležitosť kvalitného spánku upozorňuje aj Lily Dastmalchi. Podľa nej „je zlepšená kvalita spánku dôležitá pre metabolické zdravie, duševné zdravie a v konečnom dôsledku aj pre kardiovaskulárne zdravie“.

Spánok teda nie je len otázkou pohodlia, ale patrí medzi základné faktory, ktoré ovplyvňujú fungovanie celého tela.

Chladenie postele prinieslo citeľný rozdiel

Na problém prehrievanej spálne sa pozrela aj ďalšia štúdia, tentoraz v Spojenom kráľovstve. Výskumníci testovali vodou chladený vrchný matrac u 17 zdravých dospelých, ktorí spali v prehriatej spálni s teplotou 30 stupňov Celzia. Cieľom bolo zistiť, či sa dá komfort a kvalita spánku zlepšiť aj bez klasickej klimatizácie.

Výsledky publikované v časopise Science Direct ukázali výrazné zlepšenie subjektívneho pocitu tepelného komfortu. Účastníci sa cítili menej prehriati, lepšie hodnotili kvalitu spánku a po zobudení uvádzali väčšiu sviežosť.

Zaznamenal sa aj pokles času, ktorý potrebovali na zaspatie. Pri bežnej posteľnej výbave v prehriatej miestnosti zaspávali v priemere 24,8 minúty, pri chladení postele to bolo 15,1 minúty.

Znížil sa aj čas, ktorý počas noci strávili bdelí. V prehriatej miestnosti to bolo v priemere 25,4 minúty, pri chladení postele 15,2 minúty.

Celkový čas spánku sa takmer vrátil na úroveň bežných nocí. Výskumníci zároveň upozornili, že toto riešenie malo nižšiu spotrebu energie ako prenosná klimatizácia.

Ideál nie je extrém, ale rovnováha

Odborníci sa zhodujú, že chladnejšia spálňa môže byť pre spánok prospešná, no neznamená to, že čím nižšia teplota, tým lepšie. Cheng Han Chen odporúča pohodlné prostredie na spanie približne okolo 15 stupňov Celzia, no zároveň platí, že prílišný chlad môže niektorým ľuďom prekážať. Lily Dastmalchi upozorňuje, že aj veľmi nízka, aj veľmi vysoká teplota môže kvalitu spánku znížiť.

Svoju úlohu pritom nehrajú len stupne na termostate. Význam má aj večerné pitie kofeínu alebo alkoholu, používanie obrazoviek pred spaním či intenzívne cvičenie neskoro večer. Práve preto vedci hovoria skôr o celkových podmienkach spánku ako o jednom zázračnom čísle.

Obe štúdie majú aj svoje limity. Austrálsky výskum bol observačný a zahŕňal len 47 starších ľudí, britský experiment pracoval so 17 účastníkmi. Závery preto nemožno bez ďalšieho preniesť na každého.

Napriek tomu ukazujú dôležitý smer. Ak je spálňa v noci príliš teplá, telo si nemusí oddýchnuť tak, ako potrebuje. A jednoduché ochladenie prostredia alebo samotnej postele môže byť jedným z krokov, ktoré spánku aj zdraviu naozaj pomôžu.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy