Vedci upozorňujú na nenápadný signál demencie: Všimnúť si ho môžeš už pri pohľade do zrkadla

To, že niekto vyzerá staršie, než je jeho skutočný vek, nemusí byť len otázkou genetiky či životného štýlu. Nová rozsiahla štúdia naznačuje, že určitý znak na tvári môže byť skorým varovaním pred demenciou. Informuje o tom portál The Independent.

Výskumníci z Číny analyzovali údaje viac než 150-tisíc ľudí z Veľkej Británie a zistili, že ľudia, ktorí pôsobia staršie, než v skutočnosti sú, majú výrazne vyššie riziko rozvoja kognitívnych porúch a demencie.

Konkrétne ide o viac než 60-percentné zvýšenie rizika v porovnaní s tými, ktorí vyzerajú mladšie. Odborníci tvrdia, že tento nenápadný znak môže byť kľúčový k prevencii. 

Tieto vrásky prezradia najviac

Vedci si všímali najmä vrásky v oblasti očí, známe ako „kohútie stopy“. Práve tie mali najsilnejšiu súvislosť so zhoršenými kognitívnymi schopnosťami. V jednej z analýz mali ľudia s najvýraznejšími vráskami v tejto oblasti viac než dvojnásobnú pravdepodobnosť merateľného kognitívneho úpadku.

„Zistili sme, že vyšší vnímaný vek tváre je spojený s vyšším rizikom kognitívneho poškodenia a demencie,“ uvádzajú autori štúdie publikovanej v odbornom časopise Alzheimer’s Research and Therapy.

Účastníci výskumu odpovedali aj na otázky, či im ľudia hovoria, že vyzerajú mladšie alebo staršie, než je ich vek. Následne absolvovali testy kognitívnych funkcií v časovom odstupe niekoľkých rokov. Tí, ktorí boli okolím vnímaní ako starší, mali o 61 % vyššie riziko demencie.

Vedci upozorňujú, že hoci kognitívny úpadok automaticky neznamená demenciu, môže ísť o skorý varovný signál. Výsledky naznačujú, že starnutie tváre by sa v budúcnosti mohlo využívať ako pomocný nástroj pri včasnej diagnostike Alzheimerovej choroby.

Takmer polovici prípadov sa dá predísť

Demencia nemusí byť nevyhnutnou daňou za starnutie. Najnovšie vedecké poznatky ukazujú, že výraznú časť prípadov možno oddialiť alebo úplne odvrátiť zmenou každodenných návykov. Ako sme informovali v nedávnom článku, odborníci odhadujú, že až približne 45 percentám prípadov demencie sa dá predísť úpravou životného štýlu.

Vedci upozorňujú, že procesy spojené s Alzheimerovou chorobou sa v mozgu nezačínajú v starobe, ale už po štyridsiatke, často aj dve desaťročia pred prvými príznakmi. Práve toto obdobie je preto kľúčové. Niektoré nenápadné signály môžu na zvýšené riziko upozorniť oveľa skôr, než sa objavia problémy s pamäťou.

Jedným z najdôležitejších ochranných faktorov je pohyb. Nemusí ísť o vrcholový šport, postačí pravidelná aktivita, pri ktorej sa mierne zadýchaš. 

Dôležitý je aj pohyb

Výskumy ukazujú, že fyzická aktivita dokáže znížiť riziko demencie o viac než tretinu. Zlepšuje totiž prekrvenie mozgu a pomáha regulovať krvný tlak, ktorý je jedným z hlavných rizík. Hodnoty nad 130/80 mmHg poškodzujú jemné cievy v mozgu a dlhodobo zvyšujú pravdepodobnosť kognitívneho úpadku.

Dôležitú úlohu zohráva aj cholesterol, telesná hmotnosť a hladina cukru v krvi. Najmä cukrovka 2. typu výrazne zvyšuje riziko demencie, keďže poškodzuje cievy a podporuje hromadenie toxických bielkovín v mozgu. Rizikový je aj tuk v oblasti brucha a strata svalovej hmoty.

Vedci upozorňujú aj na zlozvyky. Fajčenie zvyšuje riziko, no dobrou správou je, že aj jeho ukončenie vo vyššom veku dokáže riziko výrazne znížiť. Alkohol podľa novších zistení nemá bezpečnú hranicu a aj mierna konzumácia môže negatívne ovplyvniť mozgové štruktúry. Rovnako dôležitý je kvalitný spánok, počas ktorého sa mozog zbavuje toxických látok.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska