Vedci vypočítali presný dátum konca života na Zemi: Kyslík zmizne z atmosféry

Superpočítač predpovedá, že život na Zemi skončí o miliardu rokov kvôli vyčerpaniu kyslíka spôsobenému zohrievaním Slnka. 

Život na našej planéte má svoje dni zrátané – aj keď ide o veľmi dlhý odpočet. Vedci z japonskej Toho University pomocou superpočítača a modelov NASA predpovedajú, že kyslík zo zemskej atmosféry zmizne približne o miliardu rokov. 

Výskumníci preskúmali pravdepodobný vývoj zemskej atmosféry prostredníctvom 400 000 simulácií. Ich štúdia publikovaná v prestížnom časopise Nature Geoscience pod názvom „Budúca životnosť okysličenej atmosféry Zeme“ prináša znepokojivé zistenia.

Môže za to starnutie slnka

„Mnoho rokov sa životnosť zemskej biosféry diskutovala na základe vedeckých poznatkov o postupnom zohrievaní Slnka a globálnom uhličitano-kremičitanovom geochemickom cykle,“ uviedol Kazumi Ozaki, asistent profesor na Toho University v Tokiu.

S postupným starnutím Slnka sa naša hviezda stane horúcejšou a jasnejšou. To, neprekvapivo, výrazne ovplyvní zemskú klímu. Voda sa začne vyparovať, povrchové teploty stúpnu a uhlíkový cyklus sa oslabí. Práve tieto faktory povedú k vyhynutiu rastlín a zastaveniu produkcie kyslíka.

Ako bude planéta vyzerať?

Atmosféra sa podľa vedcov vráti do stavu s vysokým obsahom metánu, pripomínajúc ranú Zem pred Veľkou oxidačnou udalosťou. „Všeobecne sa predpokladalo, že zemská biosféra zanikne o 2 miliardy rokov v dôsledku kombinácie prehrievania a nedostatku CO₂ pre fotosyntézu,“ vysvetlil Ozaki.

Nový výskum však tento časový rámec zužuje, predpovedajúc rýchlu deoxygenáciu už o miliardu rokov. Hoci by život teoreticky mohol existovať aj v takejto atmosfére, bol by drasticky odlišný od toho, čo poznáme dnes.

A čo iné scenáre?

Ak by aj našu planétu nepokorila slnečná horúčava, aké katastrofické scenáre môžu ukončiť život na Zemi? Jedným z populárnych teórii je aj výbuch supernovy. Je však takýto scenár možný? Nuž, našťastie aj na to sa vedci pozreli zblízka.

Ako sme už informovali v našom nedávnom článku o možnom vplyve supernovy na Zem, naša planéta čelí viacerým potenciálnym kozmickým hrozbám. Zatiaľ čo supernova by mohla poškodiť našu ozónovú vrstvu a spôsobiť masové vymieranie, musela by vybuchnúť relatívne blízko – vo vzdialenosti 25 až 30 svetelných rokov.

Astrofyzik Paul M. Sutter vysvetľuje, že hlavné nebezpečenstvo supernovy nepredstavuje samotná tlaková vlna výbuchu, ale intenzívne žiarenie. Vysokoenergetické žiarenie by narušilo molekuly dusíka a kyslíka v našej atmosfére, čo by viedlo k závažnému poškodeniu ozónovej vrstvy. 

Vedci odhadujú, že potenciálne smrteľné stretnutie so supernovou nastáva niekoľkokrát za miliardu rokov. Niektorí astronómovia dokonca špekulujú, že blízka supernova mohla spôsobiť masové vymieranie pred 360 miliónmi rokov.

Na rozdiel od náhlej katastrofy spôsobenej supernovou, vyčerpanie kyslíka predpovedané japonskými vedcami predstavuje postupný, ale nezvratný proces, ktorý podľa ich výpočtov nastane o miliardu rokov.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy