Vedci vyvinuli prevratný čip: Umelá inteligencia bude oveľa menej energeticky náročná

Americkí vedci vyvinuli až o 50 percent efektívnejší čip, ktorý má znížiť energetické nároky služieb využívajúcich umelú inteligenciu (AI) ako sú veľké jazykové modely (LLM) Gemini či ChatGPT. TASR informuje na základe správy portálu Tech Xplore.

„Navrhli a vyrobili sme nový čip, ktorý v porovnaní s tradičnými návrhmi spotrebúva polovicu energie,“ uviedli doktorand Ramin Javadi a docent Tejasvi Anand z Oregonskej štátnej univerzity (OSU) počas prezentácie technológie na konferencii o návrhoch integrovaných obvodov.

Problém LLM

„Problémom je, že množstvo energie potrebné na prenos jedného bitu neklesá rovnako rýchlo ako rastie množstvo prenášaných dát. Preto dátové centrá spotrebúvajú toľko energie,“ uviedol Anand, ktorý na OSU vedie Laboratórium zmiešaných okruhov a systémov. Nový čip vychádza z princípov AI na znižovanie spotreby elektriny pri spracúvaní signálu, dodáva Javadi.

„LLM potrebujú cez vedenie tvorené medenými komunikačnými prvkami v dátových centrách odosielať a prijímať obrovské množstvá údajov a to si vyžaduje množstvo energie. Jedným z riešení je vyvinúť efektívnejšie čipy na komunikáciu cez vedenie,“ vysvetľuje Javadi. Dodáva, že pri prenose údajov vysokými rýchlosťami dochádza v prijímači k ich poškodeniu a je potrebné ich opraviť. Väčšina konvenčných komunikačných systémov využívajúcich vedenie na to používa ekvalizéry – a tie sú energeticky pomerne náročné.

„Využívame na čipe princípy AI, aby sme dáta zachraňovali inteligentnejším a efektívnejším spôsobom – trénujeme triedič na čipe, aby chyby rozpoznával a opravoval,“ uviedol Javadi. Doktorand spolu s docentom už pracujú na novej verzii čipu, u ktorej predpokladajú ešte väčšiu energetickú úsporu.

EÚ a Japonsko posilňuje spoluprácu

Európska únia (EÚ) a Japonsko v pondelok v Tokiu zorganizovali v poradí už tretiu Radu digitálneho partnerstva s cieľom posilniť technickú a digitálnu spoluprácu medzi oboma stranami. Na správu exekutívy EÚ upozornil spravodajca TASR.

Rade digitálneho partnerstva spolupredsedala výkonná podpredsedníčka Európskej komisie pre technickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu Henna Virkkunenová spolu s japonským ministrom pre digitálnu transformáciu Masaakim Tairom. Vzhľadom na súčasnú globálnu geopolitickú neistotu EÚ a Japonsko potvrdili rastúci význam ich partnerstva, zhodli sa na potrebe zvýšiť konkurencieschopnosť a podporovať hodnotový prístup ku globálnemu digitálnemu riadeniu.

Chcú sa zameriavať na posilnenie svojej ekonomickej bezpečnosti podporovaním odolnosti v kritických digitálnych technológiách. EÚ a Japonsko sa dohodli na ďalšej spolupráci v oblasti základných digitálnych technológií, ako sú umelá inteligencia, 5G a 6G siete, polovodiče, vysokovýkonná výpočtová technika a kvantová technológia. Posilnia spoluprácu v oblasti správy údajov a online platforiem, podmorských káblov, arktického pripojenia, digitálnych identít, dôveryhodných služieb a kybernetickej bezpečnosti.

Obe strany potvrdili svoj záväzok k spoločnému výskumu polovodičov, dohodli sa na rozšírení spolupráce nad rámec výskumu 5G/6G sietí so zameraním na spoločný projekt 6G Mirai-Harmony, ktorého cieľom je vyvinúť siete poháňané AI pre komunikáciu zameranú na používateľa. Spustili takisto spoločnú výzvu pre výskum na projekty spolupráce v oblasti kvantovej výpočtovej techniky s aplikáciami v oblastiach, ako je biomedicína, veda o materiáloch či modelovanie klímy.

EÚ a Japonsko posilnili aj svoju spoluprácu v oblasti podmorských káblov, pričom uznali dôležitosť bezpečnej, odolnej a udržateľnej globálnej konektivity. Uznali aj dôležitosť rozvoja priekopníckej arktickej konektivity na zabezpečenie dôveryhodných dátových tokov medzi Európou a Japonskom. Štvrté stretnutie Rady pre digitálne partnerstvo je naplánované na rok 2026 v Bruseli.

Čítajte viac z kategórie: Technológie a internet