Vedci konečne zistili, prečo šťastlivci môžu zjesť tony jedla a nikdy nepriberú

Mnoho ľudí celý život kontroluje stravu, ktorú prijíma, aktívne športuje alebo drží diéty. Ak náhodou z tohto štýlu života poľavia, okamžite sa to prejaví nie len na ich váhe a výzore, ale aj na zdraví. A potom je tu opačný extrém.

Každý z nás pozná aspoň jedného človeka, ktorý môže zjesť čokoľvek v akomkoľvek množstve no predsa nikdy nepriberie. Medzi jeho koníčky pritom nepatrí pravidelné športovanie. Zdá sa, že vedci konečne odhalili tajomstvo, prečo tomu tak je. 

zdroj: Unsplash/ Obi Onyeador

„Každý študuje obezitu. My sme sa rozhodli ísť opačným smerom. Študujeme štíhlosť,“ povedal Josef Penninger, profesor oddelenia lekárskej genetiky na Univerzite v Britskej Kolumbií

Preskúmali DNA 47 tisíc Estóncom

Vedecký zborník Cell prišiel s novou štúdiou, ktorá naznačuje, že za týmto „zázrakom“ stojí genetika. Výskumný tým pod vedením Josefa Penningera skúmal DNA viac ako 47 tisíc obyvateľom Estónska. Záver, ku ktorému dospeli môže v budúcnosti pomôcť v boji proti obezite, ktorá môže viesť k poškodeniu zdravia. 

Vedci porovnávali genetické záznamy chudých ľudí s ľuďmi s normálnou alebo zvýšenou hmotnosťou. Išlo pritom o vekovú kategóriu od 20 do 40 rokov. Jasná odlišnosť v DNA chudých ľudí sa podľa ich záveru prejavuje ako rôzne obmeny génu ALK, ktorý je spájaný s vývojom nádorových ochorení. Tento stále záhadný gén teda podľa všetkého súvisí aj s reguláciou váhy. 

Zázračný ALK gén

Výskumný tím pod vedením Josefa Penningera preskúmal viac ako 47 000 genetických záznamov obyvateľov Estónska vo veku 20 až 44 rokov. Vedci porovnali DNA chudých ľudí s osobami s normálnou alebo zvýšenou hmotnosťou a v genetických kódoch objavili jasnú odlišnosť.

V DNA chudých ľudí objavili odlišné variácie génu známeho ako ALK. Ten v tele súvisí s vývojom nádorových ochorení, akú úlohu spĺňa okrem toho je pre vedcov stále záhadou. Podľa nového výskumu však zrejme súvisí aj s reguláciou ľudskej hmotnosti.

Vyliečia obezitu?

Vedci ďalej skúmali aj myši. Zistili, že tie jedince, ktoré nedisponujú ALK génom, sú voči obezite odolné, majú menej telesného tuku a teda aj menšiu hmotnosť. Na rozdiel od myší, ktoré majú v DNA obsiahnutý ALK gén. 

Vyzerá to teda tak, že za extrémnou štíhlosťou niektorých ľudí  naozaj stojí ich genetika. Vedci ďalej plánujú vďaka tomuto objavu hľadať riešenia obezity.

Inhibítory ALK sú dnes využívané pri liečbe onkologických ochorení.  Budúce výskumy by mohli prísť s inhibítormi ALK génu, ktoré dokážu znížiť jeho funkciu a tým ovplyvniť ľudský metabolizmus. 

Článok bol pôvodne vydaný  26. mája 2020.