Vegáni budú sklamaní. Naši predkovia narástli do výšky vďaka živočíšnej potravine

Pi mlieko a budeš mať dobré kosti. Existujú stovky ľudových povier, ktoré ponúkajú osvedčené triky na zlepšenie tvojho zdravia. Stáva sa však, že v skutočnosti s realitou nemajú nič spoločné. Ale práve spomínaná povera s mliekom môže mať skutočné základy.

Vidia jasný trend

O novej štúdii uverejnenej na portáli PNAS, ktorá skúmala vplyv konzumácie mlieka na našich predkov, informuje britský spravodajský web The Independent. Pracoval na nej tím 16 výskumníkov z Kráľovskej univerzity mesta Belfast a Univerzity Western Ontario a preskúmal 3 507 kostrových pozostatkov z 366 rôznych archeologických nálezísk.

Výsledky pritom boli skutočne fascinujúce. Zozbierané dáta dokazujú, že pozostatky, ktorých vek je datovaný na 2 000 až 7 000 rokov, vykazujú výrazný veľkostný nárast. Deje sa tak však len v regiónoch, v ktorých boli u starovekých ľudí prítomné gény, ktoré im umožňovali lepšie stráviť laktózu.

Nové zistenia taktiež oponujú doterajšej domnienke, ktorá hovorila o tom, že ľudia sa po rozmachu poľnohospodárstva v skutočnosti zmenšili, dopĺňa portál IFL Science. Doposiaľ totiž prevládala teória, že diéta ľudskej populácie po upustení od lovu zvierat prestala obsahovať vysoké množstvá proteínu, čo by mohlo negatívne vplývať na rast ľudí.

Výskum však hovorí o presnom opaku. Väčší ľudský vzrast je pritom trendom najmä v Európe, kde bola historicky konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov omnoho viac bežná ako vo zvyšku sveta.

Teória dáva zmysel

Európania totiž potrebovali nahrádzať rastlinnú stravu, ktorá bola bežná napríklad v ázijských regiónoch. Plodinám typických pre časti sveta s teplejším podnebím sa v Európe príliš nedarilo a mlieko sa tak stalo tradičnou súčasťou stravy.

Pozorovaný nárast v kostrových pozostatkoch pritom takmer presne korešponduje s obdobiami, v ktorých sa mlieko začalo bežne konzumovať. V strednej Európe sa dajú prvé zmeny pozorovať už pri kostiach starých približne 8 000 rokov, v severnej Európe sa objavuje o približne ďalšie milénium neskôr.

zdroj: Unsplash/Daniel Quiceno

Výsledky sa tak isto zhodujú s geografickým rozdelením oblastí, v ktorých je tzv. laktózová intolerancia, a teda neschopnosť správne tráviť mlieko a mliečne výrobky, prítomná častejšie. Regióny, z ktorých urastenejší ľudia pochádzali (čo implikuje konzumáciu mlieka), sú dnes na intoleranciu menej náchylné.

Naprieč celým svetom

„Môžeme si to predstaviť v kontexte našej vlastnej evolúcie a vidíme, že trendy v konzumácii mliečnych výrobkov siahajúce až do obdobia pred 7 000 rokmi majú vplyv na to, ako ľudia dnes prijímajú mliečne výrobky,“ uvádza doktor archeológie Eoin Parkinson z belfastskej Kráľovskej Univerzity.

Tabletka proti opici a pestovanie orgánov ako v sci-fi filme. Rok 2022 bol pre vedu prelomový

„Pitie mlieka a konzumácia mliečnych výrobkov je dôležitou súčasťou potravinovej kultúry v mnohých častiach sveta, preto je zaujímavé pochopiť základné biologické procesy súvisiace s týmito praktikami,“ dodal.

zdroj: Unsplash/The Humble Co

Jeden z autorov štúdie, Jay Stock, taktiež teoretizuje, že trend v náraste by sa dal pozorovať aj v iných častiach sveta.

„Myslím si, že rovnaké mechanizmy pravdepodobne spôsobujú určité rozdiely vo veľkosti ľudí v Afrike, napríklad masajskí pastieri z východnej Afriky sú charakteristicky vysokí a majú bohatú históriu v pití mlieka. Bohužiaľ, zatiaľ nemáme údaje na to, aby sme to mohli otestovať,“ cituje ho Psych.org.