Veľké porovnávanie platov na Slovensku: Kým jednej generácii firmy masívne dvíhajú mzdy, títo ľudia zostali na chvoste

Ako je možné, že takmer 8 z 10 firiem vlani plošne zdvihlo platy, no zvýšenie pocítila len niečo vyše polovica zamestnancov?

Mzdy na Slovensku rastú a firmy v tom plánujú pokračovať. Nový prieskum personálnych agentúr Grafton a Gi Group však odhaľuje výrazný rozpor medzi tým, čo deklarujú zamestnávatelia, a tým, čo reálne cítia ľudia vo svojich peňaženkách.

Firmy pridávali, no ľudia to vnímajú inak

Najväčší rozpor sa ukázal pri otázke, či sa mzdy vlani vôbec zvyšovali. Až 79 % firiem uviedlo, že za posledných 12 mesiacov plošne zvýšili mzdy.

Na strane zamestnancov to však vyzerá inak. Zvýšenie platu pocítilo len 56 % opýtaných, teda priepasť medzi oboma pohľadmi dosahuje vyše 20 percentuálnych bodov.

Tento rozdiel pritom nemusí znamenať, že jedna strana klame. „Nie každé plošné zvýšenie mzdy musí človek pocítiť ako zásadné zlepšenie svojej finančnej situácie, najmä ak rastú aj životné náklady,“ vysvetľuje Jitka Kouba, marketingová riaditeľka agentúr Grafton Recruitment a Gi Group.

Oficiálne dáta rast potvrdzujú. Podľa Štatistického úradu SR dosiahla priemerná nominálna mzda v prvom štvrťroku 2026 úroveň 1 611 eur, čo je medziročný rast o 6,1 %, no po odpočítaní inflácie reálne mzdy stúpli len o 2,3 %.

Polovica ľudí ušetrí, desatina nevyjde

Pozitívnym zistením je, že väčšina zamestnancov svoje financie zvláda. So mzdou vyjde aj s rezervou 54 % opýtaných, ďalších 36 % vyjde bez rezervy a 10 % uviedlo, že im príjem na pokrytie potrieb nestačí.

Realita sa však dramaticky líši podľa typu práce. Najlepšie sú na tom takzvané zlaté goliere, teda vysokokvalifikovaní špecialisti na najvyšších pozíciách, z ktorých si rezervu dokáže vytvoriť až 72 %.

Na opačnom konci sú modré goliere, teda manuálni pracovníci bez kvalifikácie. Z nich vyjde aj s rezervou len 17 %, čím sa potvrdzuje, že najnižšie príjmové skupiny sú najzraniteľnejšie pri každom zdražení.

Najviac pridali mladým, najmenej generácii X

Prieskum odhalil aj to, komu sa platy zvyšovali najčastejšie. Jednoznačne najviac profitovala generácia Z, teda najmladší zamestnanci, ktorým mzda stúpla v 71 % prípadov.

Naopak, najmenej často zvýšenie deklarovala generácia X s 49 %. Z pohľadu profesií si najčastejšie polepšili biele goliere, teda kancelárski pracovníci, s podielom 58 %.

Rozdiely sú aj medzi odvetviami. Najčastejšie rástli mzdy v logistike, kde zvýšenie pocítilo 61 % ľudí, zatiaľ čo najmenej často v obchode a vo verejnom sektore, zhodne na úrovni 50 %.

Rásť budú aj ďalej, hlavne v službách

Dobrou správou pre zamestnancov je, že zvyšovanie bude pokračovať. Plošné zvýšenie miezd plánuje 73 % zamestnávateľov, najčastejšie firmy v sektore služieb.

Dôvody sú rôzne. Najčastejším je firemná politika, ktorú uviedlo 77 % firiem, no významnú rolu zohráva aj inflácia ako dôvod pre 43 % zamestnávateľov.

Zaujímavé je, že časť firiem dvíha platy defenzívne. Odchodom zamestnancov chce zvyšovaním miezd predchádzať 36 % firiem a ďalších 34 % potrebuje dorovnávať rozdiely v odmeňovaní.

Takmer polovica ľudí chce viac

Zamestnanci pritom nezostávajú pasívni. O zvýšenie mzdy plánuje v najbližšom období požiadať 44 % opýtaných.

Najodvážnejšie sú opäť zlaté goliere, z ktorých chce o vyššiu mzdu žiadať 59 %. „Kvalifikovaní odborníci sa neboja o mzde otvorene hovoriť,“ hovorí Kouba s tým, že zamestnávatelia by sa na takéto rozhovory mali pripraviť vecne a s jasnými pravidlami.

Peniaze nie sú jediný dôvod odchodu

Najzaujímavejšie zistenie sa týka dôvodov, prečo ľudia menia prácu. Tu sa pohľad firiem a zamestnancov výrazne rozchádza.

Zamestnávatelia si najčastejšie myslia, že ľudia odchádzajú za vyšším platom inde, čo uviedlo 40 % firiem. Zamestnanci to však vnímajú inak, keďže najčastejším dôvodom odchodu je pre nich nemožnosť kariérneho postupu, ktorú takisto uviedlo 40 % z nich.

Vyššia mzda nasleduje až tesne za ňou s 38 %. „Ľudia neodchádzajú len za vyššou výplatou. Často odchádzajú aj vtedy, keď majú pocit, že sa už nemajú kam posunúť,“ uzatvára Kouba.

Pre firmy z toho plynie jasný odkaz, totiž že na udržanie ľudí nestačí riešiť len odmeňovanie, ale aj perspektívu a rozvoj.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality