Vianočný film nemusí byť klišé, tvrdí Peter Konečný. Kritik odhalil tituly, ktoré si nesmieš nechať ujsť (ROZHOVOR)

Vianoce znamenajú obdobie, ktoré si od detstva spájame s rozprávkami či kultovými filmami. Od malička sme boli naučení na to, že sa v televízii pravidelne opakujú a keď zasadneme so šálkou čaju pod deku, nájdeme tam to, čo sme tam našli aj pred rokmi. Doba sa ale zmenila, nastúpili streamovacie služby a rovnako aj túžba konečne si pozrieť niečo iné.

Musí byť vianočný film len klišé? A čo pozerať cez sviatky, keď si už unavený zo zasneženej romantiky alebo zachránených darčekov pod vianočným stromčekom? Hovorili sme o tom s filmovým kritikom Petrom Konečným, ktorý je šéfredaktorom filmového portálu Kinema.sk a zároveň aj členom tímu filmového festivalu Cinematik.

• Ktoré filmy sú už kultové? 
• Môže vzniknúť v dnešnej dobe kvalitný vianočný film?
• Ktoré filmy spojené s týmto obdobím sú pre Petra Konečného kľúčové?
• Čo pozerať, keď nie si úplne fanúšikom tohto žánru?
• Aké prekvapenia priniesol svet filmu v roku 2025?

Ako vyzerajú Vianoce z pohľadu filmového kritika? Aký máte vzťah ku vianočným filmom?

Pre mňa je to ťažké obdobie. Ľudia tie filmy chcú, lebo ich televízie dávajú. Televízie ich dávajú, lebo si myslia, že ich ľudia chcú. Je to kruh, z ktorého sa nedá tak ľahko vyskočiť. Ale podľa mňa sa to dosť výrazne zmenilo s príchodom streamovacích platforiem, pretože každý si už mixuje program viac podľa seba, nie tak, ako mu to bolo nanútené.

Teraz už nie je stopercentná istota, že všetci budú pozerať na Vianoce Tři oríšky pro Popelku (1973) alebo balík filmov, ktoré sa točia dokola každý rok. Ale niektorí to aj tak pozerať budú. Patrí to k nášmu folklóru podobne ako vianočný stromček patrí k Vianociam.

Keď ste už spomenuli streamovacie služby, vieme tam nájsť kvalitné filmy alebo len klišé?

Asi len výnimočne. Skôr sa snažia hneď v názve mať slovo Vianoce, vianočný čas alebo Santa a podobne. Vianoce sú spojené s prvou signálnou, takže tam musí každý vedieť identifikovať, čo ho vo filme čaká. Nejaká veľká inovácia, experimentovanie alebo množstvo originality v tejto téme v rámci streamovacích platforiem, ale ani tých kino platforiem neprichádza. Keď sa niečo také podarí, je to veľmi výnimočné.

Pamätáte si na film, ktorý by sa aspoň odohrával vo vianočnom období a nebol by hneď „na prvú“?

Takých filmov je viac, ale sú to pomerne neznáme festivalové filmy, ktoré napríklad tematizujú nejaký problém, ktorý sa udial počas Vianoc. Veľmi dobrý rumunský film Utorok po Vianociach, ktorý reflektuje jednu vážnu situáciu, ktorá sa udiala v povianočnom období.

Rovnako si myslím, že veľmi dobre pracuje s témou Vianoc, ale bez Vianoc Stanley Kubrick vo filme Eyes Wide Shut (1999). To je geniálne urobený film, ktorý má tú tému Vianoc, ale uchopenú úplne inak.

Keby ste ma o tretej ráno zobudili, aby som povedal nejaký vianočný film, ktorý je pre mňa inovatívny a úplne iný, tak by to bol asi ten Kubrick.

Našli by sa filmy, ktoré sú klišé, ale dokázali to poňať zaujímavejšie ako iné?

Sú také, ktoré pracujú s tým kliše, ale nie úplne tupo a nie úplne hlúpo. Napríklad jednotka Gremlins (1984), kde nie je téma Vianoc spracovaná tak prvoplánovo, ako by to bolo dnes. Ja som rád, že Gremlins vznikli v 80. rokoch, pretože keby vznikli dnes, tak je to kombinácia Stranger Things (2016) a nejakej inej seriálovej kraviny a vznikol by z toho nejaký úplne nepozerateľný patvar a mačkopes.

Veľa ľudí bude sviatky tráviť možno aj so seriálom Stranger Things. Prečo by si mali namiesto toho pustiť napríklad Gremlins?

To, že Gremlins vznikli v tom správnom období, im dalo možnosť nejak scenáristicky dozrieť. Ešte pred Stranger Things sme tu mali tak dobre napísané veci ako The Goonies (1985) alebo Back to the Future (1985). Tam sme videli krásnu prácu s tým tínedžerským svetom, ktorý teraz je bohužiaľ dosť poznačený výrazným vrstvením toho istého dokola. Je to prefabrikát.

Rozprávame sa tu prevažne o starších filmoch, ktoré sa rokmi stali kultové. Je nejaký za posledné roky, ktorý by ašpiroval na to tento status získať?

Za tento rok sa nič také nestalo, ale to neznamená, že sa to nemôže stať. Ani koncom 90. rokov si nikto nedokázal predstaviť, že by vznikol film, ktorý budeme pozerať na Vianoce aj o 25 rokov.

To hovoríme o Pelíškoch (1999). Tiež to bolo v tom 99 roku prekvapenie. Kritika tento film hneď neprijala. Kvalita filmu totiž nie je predikovateľná v čase premiéry. Stalo sa to vlastne aj Chytilovej s Kurvahoši (1992). Ten film mal na začiatku príšerné recenzie, kultový status prišiel až neskôr. Ale Pelíšky sú overené. Tých sa my do našej smrti, a podľa mňa ani do smrti našich detí, nezbavíme.

Film, ktorý sa odohráva na pozadí s vianočnou tematikou ale teda primárne je o silvestrovskej noci je film A máme, čo sme chceli (2023). Práve tento snímok označovali mnohí za možného nástupcu Pelíškov, aj z hľadiska hlášok či celkovej atmosféry. Mohol by byť raz kultový?

Tento film je pre mňa veľmi dôležitý. Má dobrý nápad, dobré herecké obsadenie. Skvelý je vňom Daniel Fisher, aj Ady Hajdu, ale celkovo to je to nacvakané dobrými hercami, herečkami. Dôležité je, že to nie je banálny príbeh. Vidíme tam peknú metaforu rozdeľujúcej sa krajiny a zároveň rozdeľujúcej sa rodiny práve v tom období, kedy by sa mala spojiť. Avšak treba povedať, že tento film nie je komédia ako Pelíšky, je to skôr dramédia.

Ešte sa z neho ale nestal kult, lebo vidím, že keď ho používam na kvízoch, málokto ho pozná. Je to dané tým, že na to, aby sa niečo stalo kultové, musí to mať rotácie. Musí sa to stále pripomínať, stále hrať. Akonáhle to nie je v hľadáčiku, tak v ho kinách vidí istý balík ľudí, ktorý je pri tituloch tohto typu veľmi malý.

Aj keď by mal byť pre mladšiu generáciu bližší, ukazuje sa, že to tak úplne nefunguje. Tie 60. roky, kedy sa odohrávajú Pelíšku, sú v niečom stále veľmi sexy.

Počas sviatkov nie všetci venujú svoj čas len vianočným filmom, ale nájdu si čas aj na to, čo počas roku nestihli. Čo by ste odporúčali týmto ľuďom, čo možno chcú niečo zhltnúť celé počas dovolenky?

Filmy si nechám ešte pre seba, keďže s nimi pôjdem v januári na tour po Slovensku, ale mám nejaké best off seriály. Musím ale najprv natvrdo povedať, že seriály ničia filmy lebo dosahujú ťažko kritizovateľné kvality, lebo sú veľmi dobre urobené. Nie sú to úplne, že tupé veci, ale zároveň sú to lego kocky, ktoré sa dávajú dokopy ako taký prefabrikát. Je to viac-menej stále to isté, ale je to dobre urobené a ťažko sa to kritizuje. Je to veľký problém, lebo v kinách sú často filmy, ktoré sa ľahko kritizujú, lebo sú d*bilné.

Z môjho výberu najlepších určite Adolescent (2025). To je pre mňa seriál roka 2025. Určite tiež Task (2025), respektíve s Markom Ruffalom. To je tiež jeden z vôbec najlepších seriálov tohto roka. Výborný je tiež The Pitt (2025) s Noahom Wyleom v hlavnej úlohe. Mapuje 15 hodín v službe na urgente. Každý diel je jedna hodina.

Ešte by som vedel odporučiť Severance (2022-). Určite druhá sezóna z roku 2025. Málokedy sa stáva, že tie druhé sezóny sú lepšie ako prvá sezóna, ale tu si dovolím povedať, že je to rovnako potešujúce. Ben Stiller ako režisér opäť potvrdil, že sú frajeri a že ten seriál je naozaj mimoriadne inteligentný a má čo povedať v tejto dobe mnohým ľuďom, ktorí sú nielen zamestnaní v korporáte. Parádna vec.

Z tých českých ma absolútne prekvapili Ratolesti (2025). Veľmi dobre urobený seriál verejnoprávnej televízie. Špičkový. Absolútne bez debaty.

Bratislava má novú kultúrnu „baštu“. Unikátny priestor prináša butikové kino, výberovú kávu a galériu

Hovoríme o kvalitných filmoch a seriáloch. Ale máte nejaké guilty pleasure, ku ktorému sa napríklad teraz cez sviatky uchýlite?

Samozrejme, všetci máme guilty pleasure. Čo si vždy pozriem, lebo ma zaujíma ako to dopadne, je vianočná rozprávka verejnoprávnej televízie, ktorá je takou tou povinnou jazdou. Som zvedavý, lebo som tam mal nejaké sklamania posledné roky. Je to dobré vidieť, keďže si verejnoprávnu televíziu stále nejak platíme z našich daní, tak aspoň zistím, čo si platíme.

Ale keď sme pri tých rozprávkach, tak celkom dobrá bola S čerty nejsou žerty (1984). Tam je ten humor pre mňa celkom akceptovateľný, keď hovoríme o detskom divákovi a o nejakej detskej kvalite.

Potom záleží či sa objaví vo večernom programe niečo z mojich guilty pleasures zo 60tych a 70tych rokov. Napríklad ma vedia celkom výrazne potešiť dobré americké veci zo 60. rokov od Billyho Wildera. Kvalitnú komédiu nedokáže urobiť hocikto.

Napríklad nádherné kino je film Byt (1960) od Billyho Wildera, ktorý sa odohráva na Silvestra. Keby to bol dnešný film, tak na Instagrame nemáte nič iné ako reelska o tom, ako ľudia cedia špagety cez tenisovú raketu, čo je jedna z kľúčových scén. Ten nápad prenajímať svoj byt na radovánky svojich kolegov a následne sa zamilovať do jednej kolegyne, je špičková scenáristika.

Výborný, ten poznám aj ja. Ale takéto filmy väčšinou idú na ČT Art alebo ČT 2 hlboko v noci.

Áno, toto sú tie nočné veci. Lebo však umelci nemajú čo ráno vstávať, veď my, čo sa venujeme umeniu, predsa žijeme iné životy. Pre nás je pozerať filmy o polnoci bežné. Len problém je, že tým pádom neuvidia tento typ filmov tí ľudia, ktorí si to zaslúžia a mali by vidieť.

Zabudli sme ešte na nejaké dôležité filmy spojené s obdobím sviatkov?

Samozrejme! Toto tam musíte napísať (smiech). Charlie Chaplin a jeho Zlaté opojenie (1925) je fantastická vec. The Gold Rush sa odohráva na pomedzí Vianoc a Silvestra a je to jeden z technicky najnáročnejšie urobených filmov, ktorý vôbec poznám. Toto je geniálne kino.

Česká aj slovenská verejnoprávna televízia sa snaží vo vianočnom období vysielať aj tvorbu Bustera Keatona, ktorého mám ja na tej istej úrovni ako Charlieho Chaplina.

Keď hovoríme o komédiách 20. a 30. rokov minulého storočia, tak film, ktorý sa volá The General (1926), ale u nás o poznáme pod názvom Frigo na mašine. Je to veľmi zvláštne spracovaná téma občianskej vojny urobená takým spôsobom, že je to fascinujúce.

Zaujímavé je, že aj keď nie je o Vianociach, stal sa z neho taký silvestrovsko-vianočný film. A to práve spomínaným opakovaním. Niekto sa jednoducho pred 15 rokmi rozhodol ho zaradiť do programu a aj keď ho istá skupina ľudí už miliónkrát videla, v tomto období si ho pozrie zas.

Je nejaký film alebo druh filmu, ktorý by ste počas sviatkov vyslovene zakázali, keby ste mali tú moc?

To je náročné lebo v tej politickej rovine mi v súčasnej situácii napadá aj Mrázik (1965). Aj keď spracovanie a kvalita nie je taká dehonestujúca, že by sme to úplne vyhodili. Je to veľká téma, či zakázať, respektíve nehrať vôbec ruské filmy v dnešnej dobe a ako sa k tomu postaviť.

A keby sme mali zobrať čokoľvek z kvalitatívneho hľadiska?

Ja vlastne tie zlé filmy ani nepoznám. Televízie počas Vianoc púšťajú balík filmov od rána do večera a človek ich tým pádom veľa vytesní. Ale určite by sme tam našli tie príšerné variácie na film Láska Nebeská (2003) a také, na ktoré sa nemusí ani človek pozerať, lebo presne vie, čo sa tam stane. To už nie sú filmy, ale skôr rozhlasové hry. Soundtrack je milý, človek môže pri tom variť a nepotrebuje vôbec vidieť, čo sa tam deje lebo každá emócia je tam opísaná nie naznačená hereckým výkonom.

Viktor Beránek opustil Chatu pod Rysmi po 48 rokoch. „Odchádzam len dočasne do exilu,“ hovorí legenda (ROZHOVOR)

Ako napríklad filmy od Hallmarku?

Možno by sme našli od Hallmarku aj niečo horšie. Také tie zasnežené rakúske dedinky, kde je doktor, ktorý si potrebuje niekoho nájsť a zhodou okolností tam príde nejaká nová obyvateľka, ktorá je samozrejme sama, vyzerá fantasticky, ale má nejaký zdravotný problém a ťažkú skúsenosť z predchádzajúceho rozchodu. On jej to pomôže vyriešiť, pričom ona tají, že má druhého syna, on sa zoznámi s tým synom a ten syn je futbalista. A doktor hrá tiež futbal. Vedeli by sme tam nájsť takú tú balastovú výplň.

Je podľa vás náročné vytvoriť film s vianočnou tematikou?

Ja by som tomu dal vo svojom živote tak 15 minút. Nahádzal by som do AI údaje, ktoré chcem, aby tam boli a nech to za mňa urobí, lebo toto je taká strata času… Pichanie si vidličky do oka považujem za zábavnejšie ako písať scenár vianočného filmu. Akože zomrel by som.

Preto vlastne obdivujem aj ľudí, ktorí robia tie zákazkové veci aj pre verejnoprávne televízie, ktoré to asi musia zo zákona naplniť a priniesť vianočnú rozprávku.

Okrem Vianoc sa nám blíži aj koniec roka 2025. Videli sme veľa artových diel, ktoré uspeli v zahraničí, ale u nás sme o nich až tak nepočuli. Často hovoríte, že festivalové filmy si nenájdu cestu k bežnému divákovi. Ako im tú cestu vytvoriť?

Keď film nemá čísla, premieta sa krátko. Má to v rámci návštevnosti komplikovanejšie a my môžeme byť len radi, že máme kiná ako Lumière. Vo väčšine miest je veľmi výnimočné, že si môžu ľudia zájsť večer na kvalitnejší film lebo v multiplexe ho nenájdu. Ten, kto žije v Bratislave má obrovské šťastie, že má možnosť si vyberať a často byť v kine aj sám lebo iné kiná pre jedného človeka nehrajú.

Každý rok prednášam o najlepších filmoch a seriáloch roka, kde predstavím približne 80 až 90 titulov. Pri seriáloch je vďaka platformám hľadateľnosť zjednodušená, ale uvedomujem si, že pri filmoch budú mať ľudia problém ich vidieť. Bežne sa ku nim totiž nemajú kde dostať

Pri artových filmoch ale hrá výraznú úlohu HBO, ale uvidíme akú deformáciu trhu to spôsobí po prevzatí Netflixom. Ale práve HBO si udržiavalo dlhodobo status toho, že ponúka veľa festivalových filmov.

Často sa k tým úplne, že topkovým veciam, pri ktorých ja mám obrovskú mentálnu masturbáciu a pri ktorých vybuchujem na tých festivaloch ľudia nedostanú. Snažím sa potom tieto filmy zakúpiť aspoň pre piešťanský festival Cinematik, ale často si ho pozrú len tam a potom už sa nikde nepremieta.

Dovolila by som si možno doplniť Edisononline a Dafilms.

Edisonline je tiež možnosť, kde je istý balík vecí, ktoré nakupuje spoločnosť film Europe. Dafilms má celkom slušnú databázu, vyše 1000 titulov, kde sú aj staršie, aj novšie filmy. Človek tam nenájde všetko, ale napríklad na Edisone si viete napozerať filmy z áčkových festivalov za posledné roky.

Aby to nevyzeralo, že len kritizujeme – môže byť aj mainstream dobrý?

Ale samozrejme. To som ja nikdy netvrdil, že nemôže. Možno mal som také rebelujúce obdobie, keby bolo všetko zlé, ale tým sme si prešli všetci. Mainstream je veľmi dôležitý na to, aby menšie kiná prežili. Teraz príde s Avatarom, ktorý bude taký, aký bude, taký zárobok, vďaka ktorému budeme môcť chodiť na filmy, ktoré máme radi. Ja výrazne potrebujem, aby ľudia chodili na Avatara lebo je to prepojená nádoba. To je z hľadiska zárobku.

Keď sa ale nebodaj stane, že je ten mainstreamový film dobrý a inteligentný, vie to byť veľmi zaujímavé. Otázka je, kde je tá hranica mainstreamu. Ja už osobne neviem tak jednoducho zadefinovať, že čo je mainstream.

Slovenská pekáreň Kamoshi na Madeire: Skúšobnú dávku pečiva vypredali za 16 minút

Napríklad je film Jedna bitka za druhou (2025) s Leonardom DiCapriom a Seanom Pennom mainstream? V hereckom obsadení určite, v marketingu určite. Je otázka či aj v spracovaní, ale tvorcovia klamú telom, čiže na to prídu ľudia nepripravení.

Je Frankenstein (2025) od Guillerma del Tora na Netflixe mainstream? Podľa mňa je, a je pozerateľne urobený. Tak isto ako bol pozerateľne urobený mainstream Nosferatu (2024) od Roberta Eggersa.

Čo bolo za vás najnepozerateľnejším mainstreamom za tento rok a čo naopak bolo najväčším prekvapením v pozitívnom slova zmysle?

Úplným hlúpostiam sa vyhýbam, ale najviac nepozerateľný, ktorý som videl, je Afterburn (2025). To je film so Samuelom Jacksonom, ktorý nakrúcali na Slovensku minulý rok. Blbosť za 60 miliónov dolárov, kde zlyhalo úplne všetko. Obrovský fail. Rovnako aj Five Nights at Freddy’s 2, ktorý predstavuje absolútny pád tínedžerského hororu.

A pozitívnym prekvapením možno z toho českého mainstreamu sú Neporaziteľní (2025). Pozerateľné, stále akceptovateľné, o ľudských hodnotách.

Vedel by som možno vybrať niečo aj z animákov. Aj keď ja som skôr fanúšik tých mimo-európskych vecí, ale ľudia si vyberajú takéto filmy na základe toho, čo majú deti na peračníkoch. Z animovanej komercie teda za mňa Zootropolis 2 (2025). Keby ľudia chodili na filmy a potom rozmýšľali, tak by to bolo fajn, len tým si úplne nie som istý či tie deti rozumejú na čo sa pozerajú. Niekedy mám pocit, že animované filmy sú výrazne určené skôr rodičom ako deťom, ale to je vec pohľadu.

Čítaj viac z kategórie: Kultúra