„Mali sme 70 000 politických väzňov, socializmus zlyhal na plnej čiare,” hovorí makroekonómka Zuzana Múčka
Slobodu si nekúpiš. Ale vďaka našim predplatiteľom si ju vieme zachovať.
Preto sme všetok obsah k 17. novembru nechali úplne odomknutý a prístupný pre každého. Slobodné myslenie patrí všetkým.
Ďakujeme predplatiteľom, že tvoríte slobodné médiá s nami.
Cashflow: Zuzana Múčka
Debaty o tom, či sa nám žilo lepšie pred rokom 1989 alebo v súčasnosti, sú na Slovensku stále aktuálne. Často narážame na nostalgické spomienky našich rodičov či starých rodičov, ktorí tvrdia, že mlieko stálo dve koruny a chlieb pár centov. Makroekonómka Zuzana Múčka sa však na toto obdobie pozerá cez prísne dáta a komplexné ekonomické ukazovatele, ktoré odhaľujú oveľa temnejšiu stránku vtedajšieho režimu.
70-tisíc politických väzňov a zlyhanie totality
Keď sa pozrieme na minulosť bez ružových okuliarov, komunistický a socialistický režim zlyhal na plnej čiare, a to nielen ekonomicky, ale aj ideologicky a ľudsky. Podľa Múčky staval socializmus na totalitarizme, ktorý potláčal slobodu a dôstojnosť jednotlivca. Vtedajší systém sa snažil vytvoriť akúsi „šedú masu“ a uniformného človeka, čo je v príkrom rozpore s ľudskou prirodzenosťou.
Represie režimu mali navyše obludné rozmery. Počas komunistického režimu bolo na Slovensku odsúdených približne 70 000 politických väzňov a 50 ľudí bolo popravených. Tieto čísla jasne ukazujú, že sloboda slova, názoru či pohybu bola len prázdnym pojmom.
Nedostatok, poradovníky a nižšia životná úroveň
Mnohí si pamätajú lacné potraviny, no zabúdajú na to, za akú cenu sme ich mali a či boli vôbec dostupné. Ekonomický systém počas socializmu trpel permanentným nedostatkom. Centrálne plánovanie nedokázalo pružne reagovať na dopyt obyvateľstva, čo viedlo k absurdným situáciám.
- Chýbajúci tovar a rady: Základné potraviny, toaletný papier, hygienické vložky či kvalitné oblečenie boli často nedostupným luxusom, za ktorým sa stávali dlhé rady.
- Dlhé čakacie doby na autá a byty: Kým dnes si vieme auto alebo byt kúpiť po splnení určitých podmienok takmer okamžite, vtedy sa na Škodovku alebo byt čakalo v poradovníkoch aj 6 až 10 rokov.
- Kvalita potravín a služieb: Kvôli extrémnemu tlaku na masovú výrobu a nedostatku inovácií trpela kvalita potravín aj spotrebných tovarov. Do mlieka a zeleniny sa často dostávali rezíduá z poľnohospodárskych chemikálií, ktoré sa dnes už prísne regulujú.
HDP na hlavu v Československu bolo tesne po vojne porovnateľné so západnými krajinami ako Rakúsko. Zatiaľ čo západné ekonomiky rástli a inovovali, socialistická ekonomika stagnovala. V roku 1989 bolo naše HDP na hlavu o 40 % nižšie ako v Rakúsku, čo bol priamy dôsledok neefektívneho centrálneho plánovania.
Prečo si ľudia pamätajú minulosť v lepšom svetle?
Napriek tvrdým dátam pretrváva v časti spoločnosti nostalgia. Prieskumy ukazujú, že časť populácie dodnes považuje socializmus za lepšie obdobie. Podľa ekonómky to súvisí najmä s dvoma faktormi:
- Mladosť a zdravie: Ľudia si často mýlia kvalitu vtedajšieho systému s kvalitou vlastnej mladosti. Keďže vtedy boli mladí a zdraví, aj životné prekážky sa prekonávali ľahšie.
- Absencia osobnej zodpovednosti: Štát sa „postaral“ o každého – každému pridelil prácu a byt, no táto istota bola vykúpená totálnou stratou individuálnej slobody. Ľudia si zvykli, že za nich rozhodoval niekto iný, čo v mnohých zanechalo pocit falošného bezpečí.
Čo bolo za socializmu lepšie?
Odpoveď hosťky na záverečnú otázku, či bolo za socializmu niečo lepšie ako dnes, bola jednoznačná: „Absolútne nič. V živote by som tam nechcela žiť.“ Hoci dnešná doba prináša nové výzvy, infláciu či ekonomický tlak, priniesla to najdôležitejšie – slobodu voľby, možnost sebarealizácie, slobodné cestovanie a plné pulty kvalitného tovaru bez nutnosti čakať v radoch. Slobodu a ľudskú dôstojnosť, ktoré nám totalitný režim odopieral, žiadne lacné potraviny nenahradia.
Pre viac rozhovorov o biznise a podnikaní sleduj Cashflow.