Sval ako endokrinný orgán: Prečo silový tréning patrí do prevencie aj do onkologickej liečby

Na zdravie: Viktor Oliva

Po celé desaťročia sa v medicíne aj medzi laickou verejnosťou tradovalo, že pri vážnom ochorení, chronickom vyčerpaní či onkologickej diagnóze je najlepším liekom absolútny pokoj na lôžku. Dnes však moderná veda hovorí presný opak. Športový vedec, pedagóg a tréner Viktor Oliva z Katedry biologických a lekárskych vied FTVŠ UK a II. onkologickej kliniky LF UK v Bratislave v rozhovore pre podcast Na zdravie búra zažité dogmy a poukazuje na to, aký obrovský význam má fyzická aktivita a silový tréning nielen v primárnej prevencii, ale aj priamo počas náročnej onkologickej terapie.

Prekonaný mýtus o nehybnosti

Rada, aby pacienti iba odpočívali, šetrili sa a vyhýbali akejkoľvek námahe, predstavuje už takmer dvadsať rokov vedecky vyvrátený mýtus. Zostať neaktívnym sa totiž nevypláca z pohľadu dlhodobej prognózy ani celkového prežitia. Objektívne dáta získané meraním fyzickej aktivity pomocou akcelerometrov jednoznačne potvrdzujú, že pacienti tráviaci väčšinu dňa v sede majú horšiu prognózu a čelia niekoľkonásobne vyššiemu riziku úmrtia na nádorové ochorenia v porovnaní s tými, ktorí sa primerane hýbu. Naopak, dobre nadávkovaná fyzická aktivita priamo počas toxickej chemoterapie dokáže priniesť zásadné výsledky. Skúsenosti z klinickej praxe ukazujú, že onkologickí pacienti dokážu počas liečebného cyklu nielen zachovať svoju zdatnosť, ale dokonca nabrať novú svalovú hmotu, zredukovať nebezpečný viscerálny tuk, posilniť kardiorespiračný systém a zlepšiť svalovú silu. Vďaka tomu oveľa lepšie tolerujú nežiaduce účinky liečby, zvládnu ju absolvovať v plnom rozsahu a dosahujú výrazne vyššiu kvalitu života.

Svaly nie sú len na okrasu: Fungujú ako endokrinný orgán

Jedným z najdôležitejších poznatkov súčasnej medicíny je skutočnosť, že svalové tkanivo nefunguje iba ako mechanický aparát na pohyb, ale predstavuje plnohodnotný endokrinný orgán. Pri svalovej kontrakcii sa do krvného obehu uvoľňujú bioaktívne molekuly nazývané myokíny, respektíve súbor látok spojených s cvičením, ktoré označujeme ako exerkíny. Tieto látky cirkulujú telom a systematicky komunikujú s mozgom, cievami, kosťami či pečeňou. Výrazne znižujú chronický nízkoprahový zápal, ktorý je spúšťačom mnohých civilizačných i nádorových ochorení, spevňujú kosti, zvyšujú elasticitu ciev a pozitívne ovplyvňujú pamäť i kognitívne funkcie mozgu. Zároveň stimulujú a posilňujú prirodzený imunitný systém, aby účinnejšie bojoval proti cudzorodým časticiam a mutovaným bunkám. Svalová hmota je preto významným prognostickým ukazovateľom. Veľké štúdie realizované na tisíckach onkologických pacientok potvrdili, že ženy so sarkopéniou, teda nízkym podielom a zlou kvalitou svalstva, mali takmer o polovicu vyššie riziko predčasného úmrtia než pacientky s dostatočnou svalovou hmotou. Sledovanie indexu BMI je z tohto hľadiska nepostačujúce a zavádzajúce, pretože kľúčovým parametrom zostáva reálne zloženie tela vyšetrené bioimpedanciou alebo počítačovou tomografiou.

Prevencia: Pohyb znižuje riziko až u 13 druhov rakoviny

Pohyb má nezastupiteľné miesto už dávno pred vznikom akejkoľvek diagnózy. Rozsiahle epidemiologické dáta dokazujú, že pravidelná fyzická aktivita súvisí so znížením rizika vzniku približne trinástich typov nádorových ochorení vrátane rakoviny hrubého čreva, prsníka či pľúc. Najaktívnejšia časť populácie vykazuje približne o dvadsaťšesť percent nižšie riziko vzniku týchto ochorení oproti pasívnym jednotlivcom. Hoci onkologická diagnóza v ľuďoch často vyvoláva pocity bezmocnosti, práve cvičenie a kontrola nad vlastným telom predstavujú silný psychologický i fyziologický nástroj, ktorý má človek plne vo svojich rukách.

Ako správne cvičiť podľa odporúčaní WHO?

Pre bežného pracujúceho človeka so sedavým zamestnaním netreba v pohybe hľadať komplikovanú vedu. Odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie jasne hovoria o nutnosti prerušovať dlhé sedenie každých štyridsať až šesťdesiat minút krátkym rozhýbaním kĺbov a chrbta. K tomu je potrebné nazbierať aspoň sto päťdesiat až tristo minút stredne intenzívnej aeróbnej aktivity týždenne, kam patrí bežná chôdza, turistika, upratovanie alebo práca na záhrade. Zásadným doplnkom sú minimálne dva silové tréningy za týždeň v trvaní dvadsať až tridsať minút. Pre začiatočníkov plne postačuje domáce cvičenie, ako je vstávanie zo stoličky, kľuky s oporou alebo cvičenie s expandérmi. Telo sa však na záťaž rýchlo adaptuje, a preto je potrebné tréning progresívne sťažovať. Nemusí to byť len pridávaním ťažkých činiek, ale aj navyšovaním počtu opakovaní, sérií, skracovaním pauzy na oddych alebo voľbou náročnejších variantov cvikov.

Pozor na extrémy a trendy

V súčasnosti je fitnes scéna plná extrémnych trendov, akými sú nárazové otužovanie, maratóny či intenzívne preteky typu Hyrox. Športový vedec však dvíha varovný prst a pripomína, že chlad, teplo aj vyčerpanie sú pre organizmus formou stresu. Ak človek po rokoch nečinnosti na gauči bez akejkoľvek prípravy začne behať dlhé kilometre alebo skočí do ľadovej vody, pohybový aparát dostane obrovský šok, čo nezriedka vedie k úrazom a preťaženiu. Najrozumnejšou cestou je postupnosť, posilnenie štruktúr tela a postupné dávkovanie. Cvičenie je totiž ako liek, pri ktorom vždy rozhoduje správna a primeraná dávka.

Tento diel ti prináša UPC. 

Pre viac rozhovorov so zaujímavými hosťami sleduj aj ďalšie epizódy relácie Na zdravie.