Virálna štúdia MIT varuje: Mozog ľudí sa vypína, umelá inteligencia otupuje kritické myslenie

Nad užívaním umelej inteligencie dnes už nikto nenadvihne obočie. Najmä, keď si tisíce ľudí zľahčujú každodenné úlohy cez umelú inteligenciu. Zo štúdie odborníkov z MIT však prichádza mrazivé zistenie. Čím viac sa spoliehame na AI, tým menej pracuje náš mozog.

Nová štúdia z výskumného laboratória MIT Media Lab odhalila, že pravidelné používanie nástrojov ako ChatGPT môže oslabovať schopnosť kriticky myslieť a učiť sa.

Vedci si zobrali pod drobnohľad 54 dobrovoľníkov vo veku 18 – 39 rokov a požiadali ich napísať niekoľko esejí, každý s inou úrovňou pomoci. Jedna skupina používala ChatGPT, druhá Google, tretia písala úplne samostatne. Počas písania vedci účastníkom sledovali mozgovú aktivitu cez EEG.

Najnižšia mozgová aktivita 

Zistenia sú jednoznačné: mozog najviac „odpočíval“ pri používaní ChatGPT. Účastníci tejto skupiny vykazovali najnižšiu aktivitu v oblastiach súvisiacich s pozornosťou, jazykovým spracovaním a tvorivým myslením. A nielen to. S každou ďalšou esejou sa stávali lenivejšími, postupne prešli z asistovaného písania na kopírovanie a vkladanie hotových textov.

Učitelia angličtiny, ktorí práce anonymne hodnotili, označili výstupy z AI skupiny za „bez duše, repetitívne a generické“. Mozog sa akoby odpojil, keď tvorila umelá inteligencia. Naopak, tí, ktorí písali bez pomoci, vykazovali najvyššiu mozgovú angažovanosť, kreativitu a spokojnosť s vlastným výkonom.

Aj skupina používajúca Google mala aktívne neuróny. Pracovali so zdrojmi, porovnávali, premýšľali. Rozdiel bol v myslení, nielen vo výsledku.

Ohrozený vývoj mladých mozgov

Hlavná autorka štúdie Nataliya Kosmyna varuje, že používanie jazykových modelov môže byť osobitne škodlivé pre mladých ľudí, ktorých mozog sa ešte vyvíja. „Mám strach, že čoskoro niekto povie: Poďme urobiť škôlku s GPT. To by bolo nezodpovedné a nebezpečné,“ vyjadrila sa pre časopis TIME.

Psychiater Zishan Khan hovorí z vlastnej praxe, že čoraz viac detí využíva AI na úlohy namiesto vlastného rozmýšľania. To podľa neho oslabuje kľúčové kognitívne schopnosti ako je pamäť, vytrvalosť aj schopnosť učiť sa z chýb.

MIT tím už navyše pracuje na podobnej štúdii o tom, ako AI ovplyvňuje myslenie pri programovaní. Podľa Kosmyny sú výsledky ešte alarmujúcejšie. Tvrdí, že ich výskum môže mať vážne dôsledky pre firmy, ktoré dúfajú, že nahradia junior programátorov umelou inteligenciou.

Zvýšenie produktivity síce znie lákavo, no podľa nej hrozí, že pri nadmernej závislosti od AI začnú upadať schopnosti ako kritické myslenie, kreativita a riešenie problémov. Inými slovami, keď AI začne „rozmýšľať“ za nás, mozog sa prispôsobí a začne rozmýšľať menej.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy