Vlastimil Plch s pokorou riadi jeden z najlepších českých hotelov

Chateau Mcely je u našich slovenských čitateľov pomerne neznáme. V Čechách pritom patríte medzi top hotely s mnohými oceneniami. Čo sa vlastne ukrýva za bránami v Mcelách?

Menší zámok so službami, kde je našim cieľom klientom priniesť viac, než len pohostinnosť. Budova ukrýva 25 izieb, ktoré sú rozlične zariadené, avšak prepojené v jeden príbeh. Či už je to rozprávková princezná Nely, ktorá hostí najmenšie deti, či príbeh každá izba, ktorá rozprávajú svoj tématický príbeh. Na prízemí okrem recepcie nájdete aj reštauráciu Piano Nobile, ktorá patrí medzi najlepšie reštaurácie v Čechách, a to zásluhou šéfkuchára Honza Šterby, ktorý je v reštaurácii od jej začiatku. Srdcom hotela je zaiste spa s magickými terapiami, keďže majiteľka zámku vyrába vlastnú kozmetiku z lokálnych bylín, ktoré sú zároveň súčasťou našich procedúr. Zámok je obklopený Svätojurským lesom, zvádzajúcim k športu, ale aj k meditáciam v lone prírody.

zdroj: Petr Pělucha a archív Chateau Mcely

Pán Plch, prepáčte, ale nedá mi to. Váš hotel teraz oslávil 13 výročie, ale vy… nuž vyzeráte veľmi mlado. Koľko ste mali rokov, keď ste nastúpili na pozíciu riaditeľa?

Mal som presne 25 rokov. Za sebou som mal už kariéru v nadnárodnej spoločnosti, ktorá ma bavila. Mcely priniesli však niečo úplne iné, novú výzvu, ktorú som s pokorou prijal.

Dokáže 25 ročný človek, aj keď iste veľmi fundovaný, riadiť hotel? Museli ste mať neskutočnú dôveru majiteľov.

Ako sa vraví – za všetkým hľadaj ženu. Moja manželka Evička sa na jednej akcii zoznámila s majiteľkou objektu, Inéz Cusumano. V tej dobe sa vízie hotela ešte len kreslili, dávali sa na papier. Eva sa však do celého projektu zamilovala a veľmi túžila byť jeho súčasťou. Neďaleko zámku prežil detstvo jej starý otec, preto sem často chodila a počúvala veľa príbehov o Mceloch a okolitých dedinách. Teraz videla možnosť byť časťou skladačky nového príbehu, ktorý sa tam začal odohrávať. Zoznámila ma s majiteľmi a tam sa to niekde začalo. Ja sám pochádzam z neďalekého Křince a prežil som v tomto kraji celý svoj život. Inéz (pôv. Slovenka) a jej americký manžel James, mali totiž od začiatku víziu, že by hotel mohol riadiť manželský pár, ktorý by ich v prípade neprítomnosti zastupoval. A hostil ich hostí.

zdroj: Petr Pělucha a archív Chateau Mcely

To je na naše pomery pomerne nezvyčajné. Čím vás ešte majitelia prekvapili?

Oni sú obaja veľmi výnimočné osobnosti. Či už Inéz svojim priam mystickým cítením,  vďaka ktorému objavila aj toto miesto, ktoré predtým bolo ruinou.  To, ako vyrába kozmetiku, vytvára príbehy miesta, alebo princeznej Nely(rozprávková postavička v podobe knižky, samostatného apartmánu, či rozprávkových akcií hotela- pozn. red.).  Alebo jej manžel James, ktorý si nás s teamom pri začiatku tvorby posadil a povedal – „poďme si povedať hodnoty tohto miesta. Aké by mali byť a čo by mali spĺňať.“  Tým nás absolútne zarazil a ukázal nám svoju výnimočnosť a nadhľad. Sám James má za sebou výnimočný príbeh- od toho ako robil so svojou kapelou predskokana Elvise Preslyeho, cez farmafirmu, či svoje aktivity koucha a motivátora.

Ako sa pracuje pod takýmito majiteľmi?

Keď James povedal vetu o hodnotách, mal som pred sebou rozpísaných šesť strán ohľadom potrieb hotela, ktoré sme potrebovali doriešiť. V duchu som si povedal, že to bude iste ako dáky McDonald, s citátmi na stenách. Bol som voči tomu riadne skeptický. Hodnoty sme si však určili a neprešiel ani polrok a začali sa ukazovať prvé výsledky. Dnes im sám im veľmi verím a z nich aj čerpám pri mojej každodennej práci.

Lenže byť riaditeľom nie je len o hodnotách a číslach. Zrejme ste museli mať aj nejaké to gastro zázemie…

Už ako malé dieťa ma nesmierne bavilo mojej rodine pripravovať raňajky. Pekne som nastrel stôl, nachystal som jedlo, a potom som zazvonil takým malým zvončekom a prebudil ich. Zrejme aj toto ovplyvnilo moje ďalšie kroky a tak som v neďalekých v Poděbradech vyštudoval strednú hotelovú školu. Po jej skončení som sa následne zamestnal v jednej z najlepších vtedajších reštaurácií v Čechách – Circle Line v Prahe na Malé Straně.

Práve tam som dostal tú najlepšiu školu, akú som mohol v danom období dostať. Fine dinningová reštaurácia v 1997 bola veru niečim nevídaným, rovnako ako napríklad aj pečenie vlastného pečiva, či zháňanie surovín, aké sme v Čechách nielenže nemali, ale ani nepoznali. Mnoho z nich sme preto museli dovážať zo zahraničia. Bolo to nesmierne inšpiratívne, ale zároveň som zistil aj to, aká náročná je práca v gastronómii. Neskôr som sa vybral na štúdium vysokej školy ekonomickej a zamestnal som sa v banke, kde som niekoľko rokov pôsobil na oddelení zahraničného obchodu. Práca to bola pekná, ale bolo to len o číslach a tabuľkách a túžil som po niečom inom. A tak som sa z banky presunul do spoločnosti vyrábajúcej detskú výživu, kde som sa cítil ako ryba vo vode. V tejto holanskej firme som mal som na starosti logistiku pre Čechy a Slovensko.

zdroj: Petr Pělucha a archív Chateau Mcely

Cestoval som, mal som pekný produkt, a firma neustále prinášala na trh niečo nové. Bol som spokojný. Krátky návrat do hospitality som urobil, keď bol v Prahe summit prezidentov a mňa z bývalej firmy zavolali na pomoc. Bol som osobným čašníkom amerického prezidenta a ako jediný z teamu som mal k nemu prístup. Myslím, že to vraví o mojom nadšení pre gastronómiu, ktoré v sebe roky nosím. Vo vzdelávaní stále pokračujem. Nedávno som dokončil študijný program na americkej Cornell University. Veľmi ma to baví, preto študujem aj ďalej. Nuž a v roku 2005 sa moja Evička začala angažovať v Mcelách a zvyšok som už stihol povedať…

Iste však všetko nebolo zo začiatku ideálne a museli ste priniesť aj nejaké obety.

Samozrejme- asi najväčšia obeta bola rodina. Teda to, že hoci sme boli s manželkou nastavení ju mať, musela pár rokov počkať. Museli sme sa zakusnúť do práce, nastavovať a vylaďovať procesy. Lenže príležitosť, aká sa nám naskytla, prichádza len raz za život a niekomu vôbec ani nepríde.  Neskôr, keď už prišli deti, nastalo náročné obdobie najmä pre manželku, ktorá sa ťažko vzdávala krásnej práce, ale zároveň chcela byť aj maminkou. Prešli sme si náročnejším obdobím, keď boli deti malé, ale dnes vieme, že sa naša práca vyplatila.

Na Mcelách je úžasné aj to, že sa stretávate len s milým personálom. Nie je to hrané, každý má akoby svoju osobnosť, od dámy, ktorá upratuje, či po obluhujúci personál. Ako si vyberáte ľudí do svojho teamu?

Naši zamestnanci nemusia mať školy, ale skôr správnu povahu, naladenie, alebo esprit. Pretože sa dá povedať, že ich všetko naučíme. Ale to, akou osobnosťou sú, sa naučiť nedá. Rovnako sa snažíme pracovať na tom, aby vedeli ako sa cítia naši hostia a vnímali svoju prácu u nás aj zo svojej perspektívy. Preto, keď si raz ročne môžu vyčerpať noc s blízkou osobou u nás a my všetci sa k ním správame tak, akoby boli naši reálni hostia. Nemôže prísť na recepciu a kolega mu povie: „Počkaj Karle, len si odbehnem a kufre si odnes.“ Aj keď sme kolegovia, toto je jeho pobyt a musí si ho užiť na 100%. Navyše vďaka optike hosťa si dokážu všimnúť veci, ktoré možno dovtedy nevnímali tak intenzívne. Vďaka tomu naši kolegovia získavajú úctu aj k ďalším povolaniam.  Ak to niečo vystihne, tak to je naše poslanie- „Chceme prinášať omnoho viac, než len pohostinnosť. Prajeme si obohacovať životy našich zamestnancov, hostí, investorov, spoločnosti a tým aj celého sveta.“

Preto pravdepodobne netrpíte ani fluktuáciou…

Samozrejme,  vieme o tomto trende nielen v gastre, ale v mnohých segmentoch. My sme však vďační, že napriek tomu, že sme vidiecky hotel, máme poväčšine stálych zamestnancov. Snažíme sa aj vychádzať v ústrety – okrem firemného koucha, majú zamestnanci k dispozícií i vilu, kde môžu prespať, aby zbytočne necestovali po náročnej práci domov.  Zároveň mňa osobne baví, keď vidím v našich ľuďoch zapálenie, pracovať na ich raste. Napríklad náš skvelý šéfkuchár Honza Šterba začínal ako radový kuchár. Rovnako i Karla, naša marketingová manažerka, bola najprv na pozícii mojej asistentky. Doteraz si pamätám, ako prišla s malým kufríkom do Mcel. Ľudia, ktorým dáte šancu, sú vďační a dokážu svoju prácu robiť skutočne so srdcom.

Veľa sa hráte s detailami. Po príchode do reštaurácie nás náš čašník oslovil menom a ihneď vedel o intoleranciách detí. Aj môjho umrnčaného syna dokázal rozveseliť.

Áno, na detailoch záleží. Pred príchodom ste vyplnili formulár o deťoch, ktorým vždy chystáme aj extra pozdrav v rámci izieb. Ľudia si k nám prídu odpočinúť, zrelaxovať sa a my ich chceme neustále prekvapovať. A najmä veríme tomu, že vďaka tomuto splníme i našu víziu. To, že máme šancu zmeniť svet tým, že zmeníme ten váš. Či je to už v rámci našej reštauracie Piano Nobile, alebo v Mcely Boquet Spa, kde vás dokonale zrelaxujú ruky našich skúsených terapeutov. Je to práca celého teamu a vlastne sa snažíme robiť len to, čo by sme sami chceli zažiť. (úsmev)

Pôsobite veľmi pokojne a vyrovnane. Je to aj vašim nastavením a rozdelením úloh počas pracovného dňa? Ako vyzerá?

Ráno, po príchode do práce si prejdem celý hotel, pozdravím sa s kolegami i hosťami a pozbieram podnety pre housekeeping oddelenie. Predtým ešte samozrejme odvezieme deti do školy a škôlky a následne pracujeme. Snažím sa aj pravidelne meditovať a cvičiť. K tomuto som samozrejme musel prísť, potom, ako som si prešiel istou fázou workoholizmu.

zdroj: Petr Pělucha a archív Chateau Mcely

Zrejme si ako väčšina riaditeľov neodpočiniete ani na dovolenke.

Pracujem aj na tom. (úsmev) Pré dva dni ešte som myslou v robote, ale následne už len relaxujem a zbieram podnety pre nás. S manželkou si radi vyberáme  dovolenky v menších anglických sídlach, ktoré sú pre nás veľmi inšpiratívne. A po príchode do Mcel sa už kolegovia smejú, kedy pristane v pošte mail s úlohami pre každé oddelenie. (smiech)

Chateau Mcely je okrem iného aj ekologický hotel. Čo to znamená? Je pre vás náročné byť zelenými?

Ako ekologický hotel sme boli stavaní od začiatku a kúsok po otvorení sme získali aj prestížne ocenenie Worls Leading Green Hotel. Naše štandardy dokonca niekoľkonásobne prevyšovali žiadanú stupnicu šetrného chovania. Ekológii sa venujeme aj naďalej. Napríklad na izbách je každý kôš separovaný ručne pokojskou, rovnako ako aj v kuchyni sa nič nevyhodí nazmar. Čo sa dá, to sa pošleme v rámci recyklácie ďalej. Teplo v našom hoteli je 100% zelené, pretože je dodávané našim vlastným ekologickým kotlom, ktorému ku šťastiu stačí len drevená štiepka od lokálneho dodávateľa. I biotopické jazierko je vyhrievané – a to fotovoltaickými panelmi. V kuchyni využívame lokálne suroviny, máme svoje vlastné políčka a mäso máme z neďalekej farmy, rovnako ako ryby z miestneho rybníka. Kozmetika je prírodná a miešaná priamo v zámockých laboratóriách. Rovnako podporujeme i elektromobilitu. Keď sa vrátim k izbám, len také maličkosti, ako sú vatové tyčinky či vatičky, nemáme v jednorázových obaloch, ale decentne uložené v kryštáľovej nádobe. To sú drobnosti, ktoré dokopy tvoria jeden veľký celok a s ktorým sa snažíme bojovať za zelenšiu planétu.

Chateau Mcely nájdete na Instagrame.

Zdroj: Kávičkári.sk