Vlastné bývanie je sen. Kde robia mladí Slováci chybu?

Študujú, zarábajú a rátajú každé euro, no dvere k nezávislosti zostávajú zatvorené, informujú Peniaze.sk. Kým v okolitých krajinách ich rovesníci budujú vlastné domovy, na Slovensku sa detská izba mení na nedobrovoľný azyl. Čo brzdí dnešnú mladú generáciu a aká tichá hrozba im každý mesiac požiera úspory priamo pred očami?

Postaviť sa na vlastné nohy a zabezpečiť si prvé bývanie je pre dnešnú generáciu čoraz náročnejšie. Tvrdá ekonomická realita a hroziaca nezamestnanosť menia sny o samostatnosti na každodenný finančný stres. Hoci sa mladí Slováci snažia odkladať peniaze na horšie časy, mnohí robia zásadnú chybu: úspory nechávajú ležať na bežných účtoch, kde ich požiera inflácia, čo ich vracia späť do detských izieb.

Exkluzívny prieskum VÚB banky v rámci skupiny Intesa Sanpaolo priniesol detailný pohľad na financie slovenskej mládeže do 30 rokov – na ich obavy, zvyky aj plánovanie budúcnosti.

Samostatnosť je drahá: Prečo tretina mladých žije u rodičov?

Mladí ľudia do 30 rokov tvoria takmer šestinu slovenskej populácie. Rozbiehajú kariéry, študujú a učia sa hospodáriť s vlastným rozpočtom. Až tretina mladých Slovákov však stále býva s rodičmi, pričom ako hlavný dôvod uvádzajú, že si samostatné bývanie nemôžu dovoliť.

Približne 40 % mladých spravuje svoje financie úplne samostatne, kým rovnaký podiel robí finančné rozhodnutia spoločne s rodinou. Pocit nezávislosti však sprevádzajú obavy – polovica z nich pociťuje pravidelný finančný stres.

„Mladí Slováci sa na pracovnom trhu len rozbiehajú a tak zarábajú v porovnaní s ostatnými vekovými skupinami najmenej. Zároveň však platí, že mladí, ktorí neštudujú, sú aj častejšie medzi nezamestnanými. Ich čistý majetok (rozdiel medzi celkovým majetkom, vrátane bývania, a dlhmi) medzi rokmi 2021 a 2023 reálne poklesol pre vysokú infláciu o 16 percent,“ komentuje makroekonóm VÚB Michal Lehuta.

Porovnanie so susedmi: Šetríme viac, no chýba nám sebavedomie

Porovnanie s Maďarskom, Chorvátskom či Srbskom ukazuje, že mladí Slováci patria pri míňaní k najopatrnejším v celom stredoeurópskom regióne. Snaha držať financie pod kontrolou sa odráža v tom, že štvrtina z nich dokáže na konci každého mesiaca ušetriť peniaze.

Napriek dobrým návykom im chýba sebavedomie. Iba 55 % opýtaných verí, že sa im podarí naplniť ich finančné ciele, čo je najmenej zo všetkých porovnávaných krajín.

Takmer 60 % mladých vníma banky ako dôveryhodného partnera. Pomoc od nich očakávajú najmä pri financovaní bývania (57 %), kúpe auta (28,5 %) či pri štarte podnikania a investovaní (25 %).

„Vnímame, že mladí potrebujú v mnohých finančných záležitostiach poradiť a mať prístup k produktom, ktoré im reálne zlepšia situáciu. Dáta pritom ukazujú zaujímavý paradox – takmer 79 percent mladých Slovákov má pocit, že svoje financie zvláda dobre, no každý druhý zároveň často pociťuje stres kvôli peniazom. Banka by preto nemala byť len miestom, kde si mladý človek otvorí účet alebo vezme úver. Mala by byť zrozumiteľným a dôveryhodným partnerom, ktorý mu pomôže robiť sebavedomé rozhodnutia – od financovania prvého bývania či rozbehnutia podnikania až po vytváranie dlhodobej finančnej rezervy a investovania,“ hovorí Štefan Hronec, produktový špecialista pre finančné vzdelávanie vo VÚB.

Odvážni investori, ktorým peniaze znehodnocuje účet

Štvrtina mladých Slovákov pravidelne investuje do akcií, ETF alebo podielových fondov, čím patria k najaktívnejším v regióne. Na druhej strane však veľkú časť úspor nechávajú ležať na bežných účtoch, kde im ich pri inflácii okolo 4 % znehodnocuje zdražovanie.

4 finančné pravidlá pre mladých od expertov:

Ako udržať mladé talenty doma?

Slovensko čelí vážnemu problému – až pätina mladých odchádza za štúdiom do zahraničia a mnohí sa neplánujú vrátiť. Apel na patriotizmus v tomto prípade nefunguje.

„Prieskum ukazuje, že mladých ľudí na Slovensku najviac netrápia abstraktné témy, ale veľmi praktické otázky – rastúce životné náklady, stav zdravotníctva a neistota spojená s ekonomickou situáciou a so zamestnanosťou. Ak chceme, aby na Slovensku zostávali alebo sa po štúdiu v zahraničí vracali, nestačí ich presviedčať patriotizmom. Musíme vytvoriť krajinu, v ktorej sa dá dôstojne bývať, nájsť si kvalitnú prácu a s dôverou plánovať budúcnosť. Odporúčania medzinárodných organizácií sa pritom dlhodobo opakujú: zlepšujme vzdelávanie, podporujme inovácie, modernizujme verejné inštitúcie a zvyšujme kvalitu bývania a verejných služieb. Práve to je najúčinnejšia politika proti odlevu mladých ľudí,“ uzatvára Michal Lehuta.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska