Vo voľbách sa rozhodne o mladých bez mladých. Chýbajú v hlasovacích miestnostiach, aj v stranách

  • Drvivá väčšina Slovákov si neželá, aby mali právo voliť aj ľudia pod 18
  • V Európe ide o čoraz bežnejšiu záležitosť
  • Na kandidátkach ich je len zopár
na snímke je mladý muž a NRSR
TASR/Erik Máder, Martina Kriková
  • Drvivá väčšina Slovákov si neželá, aby mali právo voliť aj ľudia pod 18
  • V Európe ide o čoraz bežnejšiu záležitosť
  • Na kandidátkach ich je len zopár

Právo voliť poslancov do Národnej rady SR má občan Slovenskej republiky, ktorý najneskôr v deň konania volieb dovŕšil vek 18 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenska. Tak znie súčasná verzia volebného zákona na Slovensku.

V súčasnosti však podmienka o dovŕšení osemnásteho roka voliča nie je v Európe samozrejmosťou.

Niektoré krajiny v určitých typoch volieb povoľujú odovzdanie svojho hlasu aj 16-ročným a debata o znížení minimálneho volebného veku sa pomaly otvára naprieč celou Európou.

Najnovšie prieskumy však ukazujú, že Slovensko je od potencionálneho pristúpenia k podobnej zmene na míle ďaleko. Na Slovensku zníženie veku voličov na 16 rokov odmieta až 82 percent reprezentatívnej populácie. So znížením veku voličov z 18 na 16 rokov najviac súhlasia mladší respondenti, a to vo veku 18 – 29 rokov a skupina voličov v strednom veku 40 – 49 rokov.

Mladí sú vraj nedostatočne vzdelaní

Najvýraznejšie proti sú seniori vo veku 50 – 65 rokov a taktiež 66- a viacroční. Tí, ktorí podporujú zníženie veku voličov, zastávajú argument, že názory a potreby mladých sú politikmi prehliadané, a taktiež, že spomínaný krok podporí záujem mladých o dianie v krajine a upevní ich demokratické a občianske zručnosti. 

Respondenti, ktorí odmietajú zníženie hranice, argumentujú, že najprv je potrebné zlepšiť vzdelávací systém, aby mali mladí ľudia dostatočné informácie o fungovaní štátu a politiky, a taktiež, že 16-roční a 17-roční nie sú dostatočne vyspelí a nemajú postačujúci prehľad, aby si vedeli vybrať adekvátnych reprezentantov.

Profesor Erich Mistrík z Katedry etickej a občianskej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave však tvrdí, že mladí ľudia vo veku 16 rokov majú za sebou štyri až päť rokov občianskej náuky v škole.

simulované voľby
zdroj: TASR/Radovan Stoklasa

Dodáva, že na tomto predmete sa v súčasnosti už nerecitujú dogmatické poučky ako za komunizmu, ale učia sa kriticky myslieť. „Občianska náuka rozvíja schopnosť s nadhľadom porozumieť fungovaniu spoločnosti, ekonomike a právu. Dnešní 16-roční sú zo školy oveľa lepšie pripravení na chápanie politiky, ako boli ich rodičia a starí rodičia,“ uviedol Mistrík.

Ako informovala Andrea Hajdúchová z občianskeho združenia Dajme deťom hlas, legislatíva kladie 16-ročným na plecia viacero práv a zodpovedností.

„Trestnoprávnu zodpovednosť majú mladí občania už od 14 rokov veku. Mladí pod 18 rokov uzatvárajú sobáše, stávajú sa rodičmi, v 16 rokoch končia povinnú školskú dochádzku a niektorí už pracujú, pričom časť z nich do takej miery, že im vzniká daňová povinnosť. O použití daní však nemôžu rozhodovať,“ vysvetlila Hajdúchová.

Obdobná situácia na kandidátkach

Mladých by sme rovnako márne hľadali aj medzi uchádzačmi o post poslanca Národnej rady SR. V predčasných parlamentných voľbách sa oň totiž uchádza sotva sedem percent kandidátov mladších ako 30 rokov. Z celkového počtu 2 669 kandidátov je 184 mladších ako 30 rokov.

„Politické strany zložením svojich kandidátok ukazujú, ako veľmi chcú zapojiť mladých ľudí do rozhodovania. Nejde však len o ich počet, ale aj o to, ako vysoko sú umiestnení. Ak sú na pozíciách od čísla 30 a nižšie, znamená to, že pre politické strany sú len nadháňačmi hlasov. Ak to politici myslia s mládežou vážne, svojich mladých kandidátov umiestnia na zvoliteľných miestach a nevyužívajú ich len na guerilla marketing na sociálnych sieťach,“ vysvetľuje predseda Rady mládeže Slovenska Juraj Lizák.

Minuloročný prieskum RmS pritom ukázal, že podľa 84 percent mladých ľudí sa o nich politici nezaujímajú. „Tento nezáujem sa zjavne prejavuje aj na kandidátkach politických strán do parlamentných volieb 2023. Ako výskumníčka môžem potvrdiť paralelu, podľa ktorej strany, ktoré majú najviac mladých kandidátov a kandidátok, majú aj najväčšie preferencie medzi mladými voličmi,“ uviedla výskumníčka RmS Katarína Čavojská.

Zdroj: SITA

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá