Vodiči, zbystrite pozornosť: Štýl jazdy autom dokáže odhaliť zákernú chorobu (ŠTÚDIA)

Šoférovanie vyžaduje súhru kognitívnych, fyzických a emocionálnych schopností. Najnovší výskum publikovaný v časopise npj Digital Medicine prináša prekvapivé zistenia. Štýl jazdy starších ľudí môže odhaliť nielen ich vodičské zručnosti, ale aj stav ich duševného zdravia, najmä depresiu. Informuje o tom aj web psypost.

Depresia a šoférovanie

Nový výskum naznačuje priame spojenie medzi štýlom jazdy seniorov a ich duševným zdravím. Môže to otvoriť cestu k inovatívnym nástrojom na skríning depresie. Vedci skúmali spojenie medzi šoférovaním a depresiou u starších osôb v dvoch súvisiacich štúdiách.

Výsledky potvrdzujú, že zmeny v správaní za volantom môže umelá inteligencia analyzovať. AI tak dokáže identifikovať seniorov trpiacich depresiou – stavom, ktorý u tejto vekovej skupiny často nikto neodhalí.

„Starší ľudia šoférujú dlhšie než predtým, no vieme málo o tom, ako duševné stavy ovplyvňujú ich správanie za volantom,“ povedal autor štúdie Ganesh M. Babulal. Pracuje ako docent na Washingtonskej univerzite v St. Louis a riadi projekt DRIVES.

„Depresia súvisí s kognitívnymi a motorickými poruchami. Chceli sme zistiť, či starší vodiči s depresívnou poruchou vykazujú rizikovejšie jazdné vzorce. Tieto vzorce môžu ovplyvniť ich bezpečnosť a nezávislosť. Správne pochopenie týchto vzorov pomôže vyvinúť intervencie, ktoré pomôžu seniorom udržať si mobilitu a zároveň znížiť riziko.“

Ako štúdia prebiehala

Vedci najprv skúmali, ako depresia ovplyvňuje reálne správanie starších ľudí za volantom. Táto počiatočná štúdia zahŕňala 395 účastníkov. Niektorí mali diagnostikovanú depresívnu poruchu, iní nie. Všetci účastníci mali minimálne 65 rokov. Zúčastnili sa rozsiahlejšieho prebiehajúceho projektu.

Skupina s depresiou zahŕňala 85 osôb. Buď dostali diagnózu od lekára, alebo dosiahli vysoké skóre v dotazníku o depresii. Tento dotazník sa volá Patient Health Questionnaire-9. Kontrolnú skupinu tvorilo 310 osôb bez diagnózy depresie.

Účastníci absolvovali klinické hodnotenia a test na vyhodnotenie kognitívnych funkcií. Všetci mali vo svojich autách nainštalované malé zariadenie. Toto zariadenie pripojili k počítačovému systému auta. Využívalo GPS technológiu a nepretržite zaznamenávalo ich jazdné správanie. Zachytávalo údaje ako rýchlosť, polohu, prudké brzdenie či ostré zatáčanie.

Čo odhalili prvé výsledky

Prvá štúdia ukázala, že seniori s depresiou jazdia inak. Na začiatku štúdie nevykazovali významné rozdiely v kognitívnych testoch. Postupne však prejavovali rizikovejšie jazdné správanie. Častejšie prudko brzdili a ostro zatáčali. Ich trasy boli menej predvídateľné a cestovali do širšieho spektra destinácií.

Skupina s depresiou mala na začiatku štúdie tendenciu prekračovať rýchlosť. Celkovo trávili viac času za volantom. Tieto zistenia potvrdzujú, že depresia súvisí so zmenami v správaní za volantom. Tieto zmeny môžu zvýšiť riziko nehôd.

„Očakávali sme určitý vplyv depresie na šoférovanie, ale prekvapil nás rozsah rizikového správania,“ povedal Babulal pre PsyPost. „Prekvapili nás zvýšené jazdné vzdialenosti a nepredvídateľné destinácie. Mnohí starší ľudia pri kognitívnom poklese obmedzia svoje šoférovanie. Tí s depresiou však pokračovali v rizikovejších jazdných vzorcoch.“

Umelá inteligencia ako diagnostický nástroj

Výskumníci následne uskutočnili druhú štúdiu. Skúmali, či AI dokáže automaticky detegovať depresiu u seniorov podľa údajov o jazde. Pre túto štúdiu analyzovali dvojročné jazdné údaje od 157 starších dospelých. Osemdesiatjeden z nich malo diagnostikovanú depresívnu poruchu, 76 nemalo.

Okrem jazdných údajov výskumníci zbierali aj demografické informácie. Zaujímali sa o vek, pohlavie, vzdelanie a užívanie liekov. Trénovali modely strojového učenia na rozlišovanie medzi vodičmi s depresiou a bez nej. Modely strojového učenia dokázali identifikovať depresiu s vysokou presnosťou.

Najlepšie výsledky dosiahol model, ktorý kombinoval jazdné charakteristiky s informáciami o liekoch. Tento model správne identifikoval jednotlivcov s depresiou v 90 % prípadov. Presne rozpoznal ľudí bez depresie v 82 % prípadoch.

Kľúčové zistenia a praktické implikácie

Najdôležitejšie jazdné charakteristiky pre identifikáciu depresie zahŕňali ostré zatáčanie a prudké brzdenie. Dôležitý bol aj počet jázd rôznej dĺžky. Prekvapivo, demografické informácie výsledky nezlepšili. V niektorých prípadoch ich dokonca mierne zhoršili.

„Depresia u starších dospelých ovplyvňuje aj komplexné každodenné správanie ako šoférovanie,“ vysvetlil Babulal. „Potrebujeme rutinný skríning depresie a cielené intervencie. Tie podporia bezpečnejšie jazdné návyky a zároveň zachovajú nezávislosť seniorov.“

Výskumníci odporúčajú, aby budúce štúdie sledovali väčšie skupiny účastníkov dlhšie. Navrhujú zahrnúť podrobnejšie zdravotné informácie. Odporúčajú aj pokročilejšie techniky umelej inteligencie pre presnejšiu detekciu depresie.

„Naša štúdia poskytuje cenné poznatky, ale neurčuje príčinu,“ poznamenal Babulal. „Depresia súvisí so zmenami v správaní za volantom. Nemôžeme však tvrdiť, že priamo spôsobuje tieto zmeny. Našu štúdiu sme robili prevažne s bielymi nehispánskymi účastníkmi. Potrebujeme ďalší výskum v rozmanitejších populáciách.“

Chcú zdokonaliť stratégie na identifikáciu rizikových seniorov. Budúci výskum by mal preskúmať účinnosť intervencií. „Kognitívny tréning, manažment liekov či úpravy šoférovania môžu pomôcť znížiť riziká. Potrebujeme komplexný prístup k bezpečnosti starších vodičov vrátane hodnotenia duševného zdravia,“ dodal Babulal.

„Depresiu môžeme liečiť. Jej proaktívne riešenie zlepší bezpečnosť na cestách aj celkovú pohodu. Odporúčame seniorom a ich rodinám diskutovať o obavách z jazdy s lekármi.“

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti