Vojna ako Ficov politický marketing. Macko a Naď pomenovali, čo hrozí Slovensku, Krúpa a Majerský ju úplne nevylučujú

Obavy z možného vojenského konfliktu sa dostávajú aj do každodenných rozhovorov Slovákov. Kým niektorí politici upozorňujú na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu a rastúce riziko hybridných útokov, iní zdôrazňujú nedostatky vo vybavení armády či potrebu lepšej pripravenosti štátu.

Bezprostrednú hrozbu vojny pritom nevnímajú všetci rovnako. Čo si o bezpečnostnej situácii myslia František Majerský (KDH), Pavel Macko, Juraj Krúpa (SaS) a Jaroslav Naď (Demokrati)?

Majerský: Ľudia sa pýtajú, či bude vojna

Poslanec František Majerský píše, že otázky o možnej vojne dostáva od ľudí čoraz častejšie. Ako uviedol vo svojom príspevku na sociálnej sieti, v posledných dňoch mu stovky ľudí poslali rovnakú otázku: „Feri, povedz pravdu. Bude vojna?“ Záujem podľa neho vzrástol po tom, ako premiér spochybnil článok 5 Severoatlantickej aliancie o kolektívnej obrane.

Ľudia sa obracajú práve na neho aj preto, že ho poznajú ako záchranára a očakávajú od neho úprimnú odpoveď. „Tak im odpovedám úprimne: Neviem. Verím, že nie,“ napísal v príspevku.

Majerský zároveň pripomína, že vojna na Ukrajine trvá už viac ako štyri roky a jej následky pozná aj z vlastnej skúsenosti. Keď sa konflikt začal, patril medzi prvých záchranárov, ktorí pomáhali na hraniciach. Dodnes si spomína na utrpenie ľudí, najmä detí a rodín, ktoré museli opustiť svoje domovy.

Práve tieto skúsenosti podľa neho ukazujú, aké dôležité je hovoriť o bezpečnosti zodpovedne. Obavy v ňom vyvolávajú aj vyjadrenia premiéra o kolektívnej obrane NATO. Pre menšiu krajinu, akou je Slovensko, má podľa neho článok 5 zásadný význam.

„Pre malú krajinu, ako sme my, znamená článok 5 jednu vec: ak nás niekto napadne, neostanete sami,“ zdôraznil. Zároveň upozornil, že spochybňovanie tohto záväzku môže oslabiť pocit bezpečnosti Slovenska. „Kto ho spochybňuje, neoslabuje spojencov. Oslabuje nás,“ uviedol.

Pripravený ruksak

Majerský priznáva, že neistota sa dotýka aj jeho súkromného života. O možnom riziku sa rozprával aj s manželkou a myslí na bezpečnosť svojich troch detí. „Mám tri deti a bojím sa o ne. Kto tvrdí, že sa nebojí, klame sám seba,“ dodal. Napriek obavám však nepovažuje paniku za riešenie. Skúsenosti zo záchrannej služby ho podľa vlastných slov naučili, že dôležitejšia je pripravenosť.

Aj preto má doma pripravený menší ruksak s dokladmi, hotovosťou, lekárničkou a powerbankami. Upozorňuje totiž, že prípadný výpadok elektriny by mohol ovplyvniť aj fungovanie ďalších služieb. „Keď totiž vypadne elektrina, nezhasne len svetlo. Nepôjdu benzínky, bankomaty ani mobilný signál,“ vysvetlil.

Pripravený ruksak podľa neho neznamená, že očakáva vojnu. „Ten ruksak nie je strach. Robím s ním to isté ako celý život: chránim ľudí, na ktorých mi záleží.“ Ak by nastala najhoršia situácia, chce zostať na Slovensku. „Ostanem tu a budem pomáhať. Tak ako posledných 23 rokov. Tam, kde ma bude najviac treba,“ uzavrel.

Macko: Okamžitá vojna je menej pravdepodobná

Pavel Macko upozorňuje, že bezpečnostná situácia v Európe aj vo svete sa výrazne zhoršuje. Podľa neho to automaticky neznamená, že Slovensku bezprostredne hrozí vojna, riziko väčšieho vojenského konfliktu však rastie. Poukazuje pritom na pokračujúcu vojnu na Ukrajine, ktorá sa odohráva v bezprostrednom susedstve Slovenska, aj na prípady narušenia vzdušného priestoru či územnej integrity susedných krajín Ukrajiny vrátane členských štátov NATO.

Za významné riziko považuje aj hybridné pôsobenie Ruska. To podľa neho zahŕňa široké spektrum aktivít, ktorých cieľom je oslabiť a destabilizovať krajiny podporujúce Ukrajinu.

„Rusko vedie voči nám v takzvanej hybridnej vojne, takej tej šedej zóne medzi mierom a otvoreným konfliktom, veľmi intenzívnu masívnu kampaň,“ uviedol pre Startitup. Medzi používané nástroje zaraďuje dezinformácie, propagandu, sabotáže aj ďalšie nepriateľské aktivity. Podľa Macka nejde iba o jednotlivé incidenty, ale o širšiu snahu ovplyvňovať bezpečnostnú situáciu a oslabovať podporu Ukrajiny.

Generál vo výslužbe tvrdí, že cieľom týchto aktivít je zamestnať štáty vlastnými problémami a narušiť ich spoluprácu s Ukrajinou. Rusko podľa neho zároveň dlhodobo usiluje o zmenu pomerov v Európe a obnovenie svojej sféry vplyvu. Takýto vývoj by podľa neho mohol viesť aj k ďalšej eskalácii.

Pri hodnotení najbližších mesiacov však rozlišuje medzi priamym vojenským konfliktom a pokračovaním hybridných hrozieb. „Takže keď to mám zhrnúť, okamžitá vojna je menej pravdepodobná, ale nedá sa úplne vylúčiť.“ Za pravdepodobnejšie považuje stupňovanie hybridných aktivít a zastrašovacej rétoriky.

Nutnosť posilniť obranyschopnosť

Súčasťou problému je podľa Macka aj náročné pripisovanie zodpovednosti za jednotlivé útoky. Pri sabotážach a ďalších nepriateľských aktivitách sa môžu využívať sprostredkovatelia či ľudia z tretích krajín, čo sťažuje preukázanie priameho zapojenia konkrétneho štátu.

Zdôrazňuje, že takéto aktivity treba vnímať v širšom bezpečnostnom kontexte. Ich cieľom má byť podľa neho predovšetkým destabilizácia spoločnosti, oslabenie jej odolnosti a narušenie väzieb medzi Slovenskom a Ukrajinou.

Za dôležitú súčasť obrany považuje preto nielen vojenské kapacity, ale aj pripravenosť obyvateľstva. Slovensko by podľa neho malo posilňovať informovanosť ľudí o civilnej ochrane a zvyšovať odolnosť spoločnosti. Takáto pripravenosť má význam aj pri ďalších krízach, napríklad pri extrémnom počasí, živelných pohromách či priemyselných haváriách.

Súčasne prízvukuje potrebu posilniť obranyschopnosť štátu, aby prípadného protivníka odradil od útoku. Slovensko musí podľa jeho slov jasne ukázať, že sa dokáže brániť a na prípadnú agresiu bude reagovať.

Macko kritizuje aj prístup vlády Roberta Fica k bezpečnostným hrozbám. Podľa neho by mala vláda otvorenejšie hovoriť o hybridnom pôsobení Ruska a o potrebe posilňovať obranu. Namiesto toho podľa jeho slov ponúka ústupky Rusku a obetovanie Ukrajiny v snahe dosiahnuť mier.

V tejto súvislosti pripomenul aj Mníchovskú dohodu z roku 1938, ktorú spája s politikou ústupkov voči agresorovi. Podľa Macka takéto ústupky nemusia priniesť očakávaný mier a môžu viesť k ďalšej eskalácii konfliktu.

Krúpa: Slovensku chýba potrebná technika

Poslanec Juraj Krúpa (SaS) v relácii Duel upozornil, že Slovensko nemôže podceňovať bezpečnostné riziká ani pripravenosť vlastnej armády. Vojenský konflikt podľa neho nemožno úplne vylúčiť a štát musí byť pripravený reagovať na rôzne scenáre. Krúpa pritom nespochybňuje odhodlanie príslušníkov ozbrojených síl brániť krajinu. Za problém však považuje ich materiálne vybavenie.

„Ja nespochybňujem pripravenosť a odhodlanie ozbrojených síl ísť a vytvoriť tie obranné pozície a pripraviť sa na obranu Slovenskej republiky,“ uviedol. Hneď nato však otvoril otázku, akými prostriedkami by armáda obranu zabezpečovala: „Otázka je ale – s čím?“

Podľa Krúpu Slovensku stále chýba časť techniky, ktorú by ozbrojené sily potrebovali. V tejto súvislosti spomenul približne 15 tankov Leopard a tiež techniku CV90 či vozidlá Patria, na ktoré Slovensko čaká. Otázka obranyschopnosti sa podľa neho netýka iba počtu vojakov alebo ich odhodlania, ale aj toho, či majú k dispozícii potrebné vybavenie.

Problémom sú hybridné útoky

Politik zdôrazňuje, že modernizácia armády musí zodpovedať súčasnému spôsobu vedenia vojny. Konflikty sa podľa neho menia a Slovensko musí reagovať na nové technológie aj taktiky. „My sa potrebujeme posunúť do modernizácie 21. storočia, teda bezpilotné prostriedky, dronové prostriedky, protidronové prostriedky, elektronický boj.“ Za dôležité preto považuje rozvíjanie schopností, ktoré armáde umožnia reagovať nielen na tradičné vojenské hrozby, ale aj na nové typy útokov.

Poslanec SaS upozorňuje, že bezpečnostné riziká sa nekončia pri možnosti priameho vojenského napadnutia. Slovensko podľa neho čelí aj hybridným hrozbám a sabotážnym útokom. „Máme tu hybridnú vojnu, sabotážne útoky. Toto sú tie hrozby, ktoré tu máme,“ uviedol.

Za ďalšiu oblasť, na ktorú sa štát musí pripraviť, označil kybernetickú bezpečnosť. Osobitne spomenul možnosť útokov na energetickú infraštruktúru, ktoré by mohli narušiť fungovanie dôležitých systémov.

Pri otázke, či Slovensku hrozí vojna, zdôraznil, že úplnú bezpečnosť nemožno považovať za samozrejmosť. „Nežijeme v 100% bezpečnom prostredí. Nikdy sa nedá vylúčiť vojna. Nikdy,“ povedal. Jeho vyjadrenie však neznamená, že by predpovedal bezprostredný začiatok konfliktu. Poukazuje predovšetkým na potrebu počítať s bezpečnostnými rizikami a nepodceňovať prípravu.

Za dôležité považuje aj to, aby štát otvorene informoval o tom, ako sa na možné hrozby pripravuje. „Toto robíme, takto sme pripravení, tuto sa pohybujeme,“ uviedol v súvislosti s opatreniami proti hybridným a sabotážnym aktivitám.

Podľa Krúpu by verejnosť mala vedieť, čo ozbrojené sily robia pre bezpečnosť krajiny a ako dokážu reagovať na prípadné útoky. Pripravenosť armády, modernizácia techniky a ochrana kritickej infraštruktúry tak podľa jeho vyjadrení patria medzi dôležité súčasti bezpečnosti Slovenska.

Naď: Skôr než rozsiahla vojna môžu prísť sabotáže

Bývalý minister obrany Jaroslav Naď (Demokrati) sa pri hodnotení bezpečnostnej situácie zameriava najmä na možnosť teroristických útokov a sabotážnych operácií. Podľa neho môže Slovensku skôr než rozsiahly vojenský konflikt hroziť práve tento typ útokov. „Nechcem dávať nejaké silné vyjadrenia, ale obávam sa, že skôr ako plnoformátová vojna nám hrozia nejaké teroristické útoky alebo nejaké ruskou vládou, prostredníctvom spravodajských služieb realizované sabotážne akcie alebo niečo podobné,“ povedal pre Startitup.

Naď v tejto súvislosti spomenul aj prípad plánovaného útoku na výrobňu dronov v Prešove. Podľa neho sa Slovensko musí pripraviť na to, že podobné incidenty sa môžu zopakovať. Zodpovednosť za prevenciu a predchádzanie takýmto aktivitám pripisuje predovšetkým štátu a jeho bezpečnostným zložkám.

„Je to v rukách našej vlády, aby zabránili takémuto konaniu pomocou spravodajských služieb a polície,“ povedal. Jeho vyjadrenia tak kladú dôraz najmä na činnosť spravodajských služieb, polície a schopnosť štátu včas identifikovať možné hrozby.

Naď sa vyjadril aj k tomu, ako podľa neho premiér Robert Fico pracuje s témou vojny v politickej komunikácii. Tvrdí, že vojna bude pre predsedu vlády jedným z hlavných slov v kampani. Zároveň spochybňuje jeho prezentáciu ako politika, ktorý sa usiluje o mier.

Tiež poukazuje na dodávky munície na Ukrajinu a tvrdí, že napriek premiérovým vyjadreniam o mieri Slovensko počas jeho pôsobenia vo vláde dodávalo na Ukrajinu veľké množstvá munície za peniaze. „A ak sa chce tváriť, že táto munícia neskončí na fronte, tak sa veľmi mýli,“ uviedol Naď. Na základe toho odmieta obraz premiéra ako jednoznačného zástancu mieru. „To znamená, že nie je ani on taký bojovník za mier, ako sa tvári,“ dodal.

Zároveň kritizuje vládu za to, ako podľa neho pristupuje k pomoci Ukrajine a k ukončeniu vojenského konfliktu. Tvrdí, že Slovensko v tejto oblasti neposkytuje dostatočnú morálnu podporu susednej krajine a vláda podľa neho neprispieva k ukončeniu vojny tak, ako by mala.