Vojna na Ukrajine sa musí skončiť do zimy, tvrdí Zelenského kancelária

Ukrajina musí vyhrať vojnu proti Rusku do začiatku zimy, aby zabránila svojmu susedovi usadiť sa dlhodobo na jej území, povedal v utorok vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Citovala ho tlačová agentúra AFP.

Na požičaný čas

„Pre nás je veľmi dôležité, aby vojna nepokračovala aj v zime. Lebo po zime, keď budú mať Rusi ďalší čas na upevnenie pozícií, to bude pre nás určite ťažšie. Je veľmi dôležité nedať im tú možnosť,“ povedal Jermak pre ukrajinský týždenník Novoje vremia.

Zopakoval aj postoj Kyjeva, že západní spojenci Ukrajiny by jej mali dodávať ďalšie zbrane. Doplnil, že sa spolieha na sľuby Spojených štátov, že dodajú pomoc za niekoľko miliárd dolárov, a to vo forme zbraní a ekonomickej podpory.

„Naším cieľom je víťazstvo,“ uviedol Jermak. Podľa jeho slov teraz prebiehajú rozhovory s Ruskom, ale točia sa len okolo toho, ako vyviezť ukrajinské obilie zo zablokovaných prístavov – a nie okolo toho, ako ukončiť konflikt. Ten sa začal vo februári, keď Ruska napadlo Ukrajinu.

„Tieto rokovania sa konajú na úrovni armády a ministerstva zahraničných vecí… a prostredníkom je OSN,“ informoval Jermak. „Som v kontakte s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom, nekomunikujem s Rusmi,“ zdôraznil.

Vzťahy sa nezlepšujú

Diplomatická situácia sa však aj napriek snahe OSN naďalej zhoršuje a vzťahy s Ukrajinou ostávajú chladné aj v prípade spojencov Ruskej federácie.

Jedným z nich je aj Sýria, ktorá oznámila v stredu ukončenie diplomatických vzťahov s Ukrajinou. Tento krok zdôvodnila tvrdením, že ide o reakciu na obdobné rozhodnutie Kyjeva. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

„Sýrska arabská republika sa rozhodla ukončiť diplomatické vzťahy s Ukrajinou v súlade s princípom reciprocity a v reakcii na rozhodnutie ukrajinskej vlády,“ povedal pre štátnu sýrsku agentúru SANA nemenovaný predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí.

zdroj: SITA/AP, Baderkhan Ahma

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil ukončenie diplomatických vzťahov so Sýriou koncom júna. K takémuto kroku Kyjev pristúpil po tom, ako Damask oficiálne uznal nezávislosť a suverenitu dvoch samozvaných proruských republík na východe Ukrajiny.

Samozvané republiky v Donbase, tzv. Donecká ľudová republika (DĽR) a Luhanská ľudová republika (LĽR), vznikli v apríli 2014. Šéf Kremľa Vladimir Putin uznal ich nezávislosť 21. februára – teda tri dni pred začiatkom vojenskej invázie na Ukrajinu –, čím si vyslúžil kritiku medzinárodného spoločenstva. Sýria sa stala mimo Ruska prvou krajinou, ktorá uznala ich nezávislosť.

Sýrska vláda ako spojenec Ruska už v minulosti obdobne podporila separatistické regióny, ktorých nezávislosť uznala Moskva. V roku 2018 takto Damask uznal nezávislosť gruzínskych odštiepeneckých regiónov Južné Osetsko a Abcházsko. Gruzínsko vtedy taktiež zareagovalo ukončením diplomatických vzťahov so Sýriou.

Ekonomická hrozba

Ďalšou „pákou“ Ruskej federácie je aj dovoz zemného plynu. Po novom sa prezident Putin vyhráža postupným znižovaním jeho dodávok. Podľa tlačovej agentúry AP Putin povedal, že je to chyba Západu, že sa tok ruského zemného plynu k európskym zákazníkom zmenšil, a varoval, že dodávky môžu slabnúť aj ďalej.

zdroj: SITA/Maxim Blinov, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

Putinove výroky vytvárajú ešte väčší tlak na Európsku úniu, ktorá sa obáva, že Rusko môže zastaviť dodávky plynu, aby spôsobilo v zime v Európe ekonomickú a politickú spúšť.

Putin povedal ruským novinárom v utorok v Teheráne, kde mal rozhovory s lídrami Iránu a Turecka, že ak sa rýchlo nevráti opravená turbína pre kompresorovú stanicu plynovodu Nord Stream 1, množstvo plynu prúdiaceho cez tento plynovod do Nemecka klesne ďalej zo 60 miliónov na 30 miliónov kubických metrov denne, teda približne o jednu pätinu kapacity.