Vojna na Ukrajine trvá už rok. Putin nemá dosť, najnovšie sa chce viac zamerať na jadrové rakety

Dňa 24. februára 2022 odvysielali ruské štátne médiá nadránom prejav prezidenta Vladimira Putina. V ňom oznámil svoje rozhodnutie o začiatku invázie na Ukrajinu. Označil ju za „špeciálnu vojenskú operáciu“ s cieľom vykonať „demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny“.

V piatok uplynie rok, odkedy Rusko spustilo rozsiahly útok na Ukrajinu. TASR v tejto súvislosti prináša dokumentačný materiál.

Vladimir Putin v prejave, ktorým odštartoval vojenskú operáciu, ostro kritizoval rozširovanie Severoatlantickej aliancie na východ a poukázal na situáciu v Donbase, kde Kyjev po zmene režimu v roku 2014, podľa jeho slov, definitívne odmietol mierové riešenie konfliktu, a preto museli „okamžite zastaviť genocídu miliónov ľudí, ktorí tam žijú“.

Koniec diplomatickým vzťahom

Tri dni pred začiatkom vojenskej agresie, a to 21. februára 2022, rozhodol ruský prezident o okamžitom uznaní Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky za nezávislé štáty. Tieto samozvané republiky boli po necelých ôsmich mesiacoch spolu s časťami Chersonskej a Záporožskej oblasti pričlenené k Ruskej federácii.

Príslušné zákony podpísal Vladimir Putin 5. októbra 2022. Západní lídri označili ruskú anexiu štyroch okupovaných ukrajinských oblastí za protizákonnú a protiprávnu. Už v roku 2014 Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo ukrajinský polostrov Krym.

Slováci sú optimisti. Väčšina verí, že vojna na Ukrajine v roku 2023 skončí, ukázal prieskum

Ešte v deň útoku ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že jeho krajina prerušuje diplomatické styky s Ruskom a na území Ukrajiny vyhlásil všeobecnú mobilizáciu. Lídri Európskej únie (EÚ) vojenskú agresiu rozhodne odsúdili a na mimoriadnom summite sa dohodli, že na Rusko uvalia rozsiahle sankcie.

V poradí deviaty balík sankcií voči Rusku prijali členské štáty EÚ 15. decembra 2022.

Ruské vojská obsadili krátko po začatí invázie časti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny aj černobyľskú jadrovú elektráreň a nakrátko ovládli letisko neďaleko Kyjeva. V súčasnosti sa odohrávajú najväčšie boje na východe Ukrajiny v Luhanskej a Doneckej oblasti.

zdroj: TASR/AP/Daniel Cole

Najtragickejšie miesta

Hoci sa na prelome februára a marca 2022 uskutočnili štyri kolá mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom, ani jedno pokrok neprinieslo. Rovnako bez výsledku sa skončil aj ďalší pokus o mierové rokovania, ktoré Turecko sprostredkovalo 29. marca 2022 v Istanbule.

Agentúra Reuters nedávno predstavila desaťbodový mierový plán nazývaný „recept na mier“ (Peace Formula), s ktorým prišiel ukrajinský prezident prvýkrát v novembri 2022. Plán okrem iného zahŕňa stiahnutie ruských vojsk z medzinárodne uznaného územia Ukrajiny, teda aj zo štyroch oblastí okupovaných Ruskom a Krymského polostrova.

Kremeľ však opakovane deklaruje, že o tomto bode odmieta diskutovať, pričom tvrdí, že mierový plán musí akceptovať novú územnú „skutočnosť“.

Rusko má nepríjemný problém, stopuje vydávanie pasov. Ministerstvo obrany SR ho vysmialo

Mestá Charkov, Cherson, Mariupoľ, Buča či najnovšie Bachmut sa stali najtragickejšími miestami vojny na Ukrajine. Oficiálne údaje OSN hovoria o tom, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bolo zabitých viac ako 7 000 civilistov.

„Skutočný počet obetí je však určite vyšší,“ povedal začiatkom februára 2023 námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths. Počty zabitých alebo zranených vojakov na obidvoch stranách sa odhadujú na desaťtisíce.

zdroj: SITA/AP/Jevhen Maloletka

Odsúdenie ruskej invázie na Ukrajinu

Podľa najnovších údajov OSN od začiatku konfliktu utieklo z Ukrajiny takmer osem miliónov ľudí, pričom ďalších 5,3 milióna Ukrajincov je vnútorne vysídlených.

Peking dosiaľ ruskú inváziu na Ukrajine neodsúdil a vo verejných vyhláseniach sa stavia skôr na ruskú stranu, hoci k priamej vojenskej či finančnej podpore zatiaľ nesiahol. Ruský prezident Vladimir Putin oceňuje „vyrovnané pozície Číny“, pričom zahraničnopolitický tandem Moskvy a Pekingu označil za „vzor medzinárodnej spolupráce“.

Vedúci ústrednej komisie Komunistickej strany Číny pre zahraničné vzťahy Wang I počas návštevy Ruska označil vzťahy medzi Pekingom a Moskvou za „pevné ako skala“.

„Je ponižujúce byť prirovnaný k tým, čo znásilňujú deti.” Ukrajinka Lara ukazuje realitu, ktorú nevidíme

Krajiny západu dôrazne odsúdili a odsudzujú vojenskú agresiu Ruska na Ukrajinu. Svoj postoj deklarovala Európska únia aj na nedávnom mimoriadnom summite EÚ, na ktorom sa 9. februára zúčastnil v Bruseli aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Od vypuknutia vojny na Ukrajine to bola len jeho druhá zahraničná cesta – prvú absolvoval v decembri 2022 do USA.

Hromadná výroba rakiet

Zdá sa však, že Putin nemá ani po roku dosť. Ruský prezident využil vo štvrtok príhovor k ruskému sviatku Deň obrancov vlasti na vyhrážanie sa, že Moskva posilní svoj jadrový arzenál. TASR o tom informuje podľa správy denníka The Guardian.

zdroj: SITA/AP, Mikhail Metzel

„Zvýšenú pozornosť budeme, tak ako aj predtým, venovať jadrovej triáde,“ uviedol Putin v príhovore zverejnenom skoro ráno Kremľom. Ako jadrová triáda sa označujú jadrové rakety odpaľované zo zeme, z mora a zo vzduchu.

Putin tiež uviedol, že tento rok bude prvýkrát do bojovej služby nasadená medzikontinentálna balistická raketa Sarmat, ktorá dokáže niesť niekoľko jadrových hlavíc súčasne.

„Budeme pokračovať v hromadnej výrobe hypersonických rakiet Kinžal vypaľovaných zo vzduchu a hypersonických rakiet Zirkón vypaľovaných z mora,“ uviedol tiež Putin.

Šéf Kremľa v utorkovom prejave oznámil, že Rusko pozastavuje účasť na Dohode o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) so Spojenými štátmi. Táto dohoda bola pritom poslednou platnou zmluvou o kontrole zbrojenia medzi Ruskom a USA – dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami.