„Všetci sa boja rakoviny, no málokto si kontroluje krvný tlak. Ten zabíja najčastejšie,“ varuje všeobecná lekárka

Rakoviny sa bojíme všetci, no nad hypertenziou, teda vysokým krvným tlakom, väčšina z nás len mávne rukou. Ide pritom o tichého zabijaka, ktorý síce nebolí a nekrváca, no postupne ničí cievy, srdce, obličky aj mozog. A kým sa naplno prejaví, často už býva neskoro.

Tichý zabijak

Vysoký krvný tlak sa netýka len starých rodičov na dôchodku. Dokáže zasiahnuť každého jedného z nás, vrátane detí.

„Podľa dostupných informácií na Slovensku pribúda ročne 36 000 nových ochorení na rakovinu, ale až 1,3 milióna ochorení na hypertenziu,“ upozorňuje MUDr. Dagmar Struňáková, praktická lekárka pre deti aj dospelých, ktorá hypertenziu vidí doslova „generačne“.

Primárna hypertenzia podľa nej zasahuje až 20–30 % detskej populácie, najmä v dôsledku zmeny životného štýlu. „O to horší je fakt, že z detstva táto hypertenzia prechádza až do dospelosti,“ dodáva MUDr. Struňáková.

V rozhovore nám podrobne vysvetlila, ako hypertenzia útočí na telo, čo ju najčastejšie spúšťa a prečo v posledných rokoch prudko stúpa najmä u mladých ľudí. Prezradí ti aj to, čo všetko riskuješ, ak svoj krvný tlak neriešiš, a prečo sa oplatí začať práve teraz, aj keď sa cítiš relatívne zdravo.

• Ako odhaliť hypertenziu, keď nepociťuješ žiadne problémy?
• Čo spôsobuje káva, alkohol a energetické nápoje?
• Čo sa deje v tele, keď ignoruješ vysoký krvný tlak?
• Môžu hypertenziu spôsobiť aj covid či iné ochorenia?

Čím si vysvetľujete, že verejnosť vníma rakovinu ako väčšiu hrozbu, hoci údaje hovoria opak?

Na rozdiel od rakoviny vnímame hypertenziu skôr ako funkčnú poruchu regulácie krvného tlaku, ktorá s pribúdajúcim vekom postihuje takmer každého človeka. Rakovina však nevzniká automaticky.

Slovo „rakovina“ v ľuďoch už roky vyvoláva silné emócie. Ľudia o nej veľa počujú, často sa spája aj s možnosťou prevencie, napríklad očkovaním alebo s benefičnými akciami na podporu pacientov s týmto zákerným ochorením.

Aj preto väčšina ľudí považuje rakovinu za to najhoršie, čo ich môže zo strany chorôb postihnúť.

Vidíte v ambulancii nejaké konkrétne skupiny populácie, ktoré hypertenziu dlhodobo podceňujú najviac?

Existujú prieskumy, ktoré ukazujú, že až tretina, možno až polovica ľudí vôbec netuší, aké má hodnoty krvného tlaku. Jednoducho sa oň nezaujímajú. Cítia sa dobre, cvičia, pracujú, majú pocit, že sú zdraví.

Mnohých sa na preventívnej prehliadke pýtam, či má niekto v rodine vysoký krvný tlak, a často nevedia odpovedať. Niektorí netušia, či ich starí rodičia prekonali mozgovú príhodu alebo či neužívajú lieky na veľmi vysoké hodnoty cholesterolu a triglyceridov.

Ľudia sa viac zaujímajú o svoj vzhľad a prácu, pretože potrebujú mať nejaké istoty. Na zdravie myslia až vtedy, keď sa objavia problémy. Nevedia, že hypertenzia nemusí bolieť.

Meranie krvného tlaku je jednoduché a rýchle, napriek tomu sa mu ľudia vyhýbajú. Čím si to vysvetľujete?

Ľudia sa vo všeobecnosti boja, že im oznámime niečo zlé. Je však dôležité naučiť verejnosť, že krvný tlak má zmysel merať už u malých detí, aspoň ja to tak robím. Začínam merať tlak vo veku okolo 2,5 – 3 rokov, v rámci preventívnej prehliadky.

Rovnako je dôležité z času na čas zmerať tlak aj pri bežnej návšteve ambulancie, aj keď dieťa neprišlo s problémom, ktorý priamo súvisí s krvným tlakom. Tak sa z merania stane samozrejmá súčasť vyšetrenia a postupne sa odbúra mýtus „mne nič nie je“. Podobne je to aj s meraním telesnej teploty na ambulancii.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory