Všetko, čo si si myslel o kŕčoch, nemusí platiť: Vedci odhalili, že hlavnou príčinou nie je dehydratácia

Ak si športovec, určite poznáš ten moment, keď ťa počas zápasu alebo tréningu zrazu zaskočí ostrý kŕč. Bolesť je taká intenzívna, že ťa dokáže vyradiť z hry. Ide o tzv. svalové kŕče spojené s cvičením, ktoré už celé desaťročia trápia športovcov, trénerov aj vedcov, píše portál Science Alert. 

Dlhý čas sa verilo, že hlavným vinníkom je dehydratácia alebo nerovnováha elektrolytov. Lenže tento výklad má trhliny. Veď určite poznáš športovcov, ktorí pijú dostatok tekutín, no kŕče ich aj tak prepadnú. Naopak, iní zvládajú ťažké podmienky v horúčave bez problémov. Práve preto vedci hľadajú iné vysvetlenie – a zdá sa, že odpoveďou môže byť samotný povrch, na ktorom trénuješ alebo hráš.

Prečo sa svaly zrazu „zaseknú“

Keď sú svaly unavené, naruší sa rovnováha nervových signálov, ktoré riadia ich prácu. Jedna časť nervového systému hovorí svalom: „stiahni sa!“, druhá zas vysiela opačný signál: „uvoľni sa!“. Ak tieto správy nie sú v súlade, výsledkom je preťaženie nervov, ktoré spustí nekontrolovaný sťah – kŕč.

Najnovšie štúdie ukazujú, že k rýchlejšej únave môže prispievať práve povrch ihriska. Rozdielna tvrdosť, pružnosť či štruktúra mení mechaniku pohybu svalov a kĺbov. Ak tvoje telo nie je na takýto typ povrchu zvyknuté, svaly sa vyčerpajú skôr, než čakáš – a to je ideálne prostredie pre vznik svalového kŕča.

zdroj: Archív Canva/Sergey Tyniakov

Čo hovoria výskumy

Tím vedcov skúmal, ako sa svalová aktivita mení na rôznych povrchoch. Pri behu na poliach s rozdielnou tvrdosťou a elasticitou namerali až 13-percentný rozdiel v činnosti svalov. V inom výskume zistili, že zadné stehenné svaly pracovali na rôznych druhoch trávnika až o 50 percent odlišne, hoci športovci robili identické cvičenia.

Biomechanika už dlhšie potvrdzuje, že zmena povrchu zásadne ovplyvňuje stuhnutosť svalov, zaťaženie kĺbov aj rozsah pohybu. A práve tieto faktory priamo súvisia s tým, ako rýchlo sa dostaví únava. Najviac ohrozené sú svaly, ktoré prechádzajú cez viacero kĺbov – napríklad zadné stehenné svaly. Tie zohrávajú kľúčovú úlohu pri šprintoch či rýchlych zmenách smeru, a preto najcitlivejšie reagujú na zmeny povrchu.

Ako sa dá kŕčom predísť

Ak povrch ihriska ovplyvňuje mieru únavy, logicky z toho vyplýva, že aj tréning pri podobných podmienkach môže pomôcť predchádzať kŕčom. Vedci preto navrhujú vytvárať databázy, kde budú zaznamenané mechanické vlastnosti športových povrchov – napríklad pre tenis či futbal. Tréneri by potom mohli prispôsobiť tréningové prostredie tomu, čo športovcov čaká v súťažných zápasoch.

Predstav si futbalový tím, ktorý trénuje na mäkkom povrchu, ale zápas hrá na tvrdom. Ak sa na túto zmenu nepripraví, riziko kŕčov počas zápasu je omnoho vyššie. Riešením sú cielené cvičenia, ktoré simulujú podmienky súťažného povrchu.

Kľúčom je systematická príprava. Keď svaly a nervový systém dostaneš pod stres podobný tomu, ktorý ťa čaká v súťaži, tvoje telo sa lepšie prispôsobí a šanca na kŕče sa znižuje.

Čo z toho plynie pre teba

Svalové kŕče nemusia byť nevyhnutným zlom, ktoré jednoducho patrí k športu. Ak sa pripravíš na mechanické nároky povrchu, na ktorom hráš či trénuješ, dokážeš ochrániť svoje zdravie a podať lepší výkon.

A práve o to ide – aby si bol pripravený v momente, keď na tom najviac záleží. Keď pôjdeš nabudúce trénovať, skús na tieto nové fakty myslieť.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti